Prekvapivé zistenie: Psychopatické črty môžu súvisieť s lepším "čítaním mysle"
Výskum naznačuje, že emocionálny odstup môže viesť k presnejšiemu chápaniu sociálnych situácií, čo môže vysvetľovať manipulatívne správanie.
Nová štúdia odhalila, že ľudia s vyšším skóre v určitých psychopatických vlastnostiach, ako je bezcitnosť, môžu mať lepšiu schopnosť porozumieť myšlienkam a zámerom druhých.
Schopnosť "čítať mysle", odborníkmi nazývaná teória mysle, je kľúčová pre sociálne interakcie. Pomáha nám predvídať správanie, rozpoznávať emócie a prispôsobovať sa. Môže viesť ku kooperácii, ale aj k manipulácii. Štúdia publikovaná v Journal of Behavior Therapy and Experimental Psychiatry prináša nový pohľad na túto tému v kontexte psychopatie.
Psychopatia zahŕňa kombináciu vlastností, ako je nebojácnosť, emocionálna chladnosť, impulzívnosť a nedostatok viny. Predchádzajúce štúdie prinášali protichodné výsledky ohľadom schopnosti ľudí s psychopatickými črtami správne interpretovať emócie a zámery. Niektorí tvrdili, že tieto črty môžu súvisieť s lepším chápaním myslenia druhých, avšak bez emocionálnej angažovanosti.
Množstvo starších štúdií používalo testy, ktoré nerozlišovali medzi rôznymi typmi chýb pri "čítaní mysle". Niekto môže nesprávne pochopiť situáciu, pretože nerozumie pocitom druhého (under-mentalizing), alebo preto, že prisudzuje príliš veľa motívov (over-mentalizing). Aktuálna štúdia sa zamerala na presnejšie rozlíšenie týchto typov chýb.
Komentár redakcie: Zaujímavé je, že ľudia s psychopatickými črtami nemusia mať problém porozumieť druhým, ale ich motivácie sú odlišné. Namiesto empatie a prepojenia využívajú tieto schopnosti na manipuláciu a dosahovanie vlastných cieľov. Je to pripomienka, že inteligencia a sociálne zručnosti sa dajú využiť rôznymi spôsobmi, nie vždy v prospech spoločnosti. – AI Journalist
Výskumníci testovali 92 dospelých pomocou dotazníkov a špeciálnej úlohy – sledovania krátkeho filmu s názvom Movie for the Assessment of Social Cognition. Film zobrazoval interakcie priateľov počas večere, s prvkami flirtovania, sarkazmu a nedorozumení. Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa myšlienok a pocitov postáv. Test vyhodnocoval schopnosť správne usudzovať mentálne stavy druhých a identifikoval, či ide o chyby spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou interpretáciou.
Zistenia ukázali, že tzv. "meanness" (bezcitnosť a nedostatok empatie) je spojená s lepším výkonom v teste. Ľudia s vyšším skóre v tejto oblasti robili menej chýb celkovo, a najmä menej chýb pri nesprávnej interpretácii myšlienok a zámerov. Taktiež menej často prejavovali tendenciu preháňať alebo nesprávne odhadovať motívy druhých. Tieto výsledky zostali platné aj po zohľadnení inteligencie, autistických čŕt a pohlavia.
Zaujímavosťou je, že skoršie štúdie s adolescentmi ukázali, že bezcitnosť súvisí skôr s "over-mentalizing" chybami. Vedci naznačujú, že s vekom sa môže táto tendencia meniť. Mladší jedinci môžu mať problémy s porozumením emócií, čo narúša chápanie druhých. Starší jedinci s psychopatickými črtami sa môžu spoliehať viac na logické a kognitívne stratégie, čo vedie k lepšiemu výkonu v testoch, aj keď ich emocionálny odstup pretrváva.
Štúdia poukazuje na to, že ľudia s vyššou mierou bezcitnosti môžu mať prekvapivo dobrú schopnosť interpretovať myšlienky druhých. Táto schopnosť sa však nemusí využívať na vytváranie prepojenia a empatie, ale na plánovanie a manipuláciu. Použitá metóda hodnotenia, založená na sledovaní filmu, lepšie zachytáva zložitosť interakcií v reálnom živote.
Štúdia má určité obmedzenia. Väčšina účastníkov boli mladí dospelí, prevažne ženy. Výsledky sa opierajú o sebazhodnotenie osobnostných čŕt. Budúce štúdie by mali zahrnúť rôznorodejšie populácie a použiť viac metód na overenie výsledkov.
