Prekvapivé zistenie: Vegetariáni sú vzpurnejší a ambicióznejší, než si myslíte

Zaužívaný obraz o vegetariánoch ako o miernych milovníkoch prírody dostáva trhlinu. Nová štúdia odhaľuje, že vyznávači rastlinnej stravy majú často silnejšiu potrebu po moci a menej rešpektujú tradície.

Na celom svete je viac ako 1,5 miliardy vegetariánov, čo predstavuje zhruba 22 % svetovej populácie. Dôvody pre prijatie vegetariánskeho životného štýlu sú rôznorodé. Pre niektorých pramenia z náboženského presvedčenia. Napríklad v Indii, náboženstvá ako hinduizmus, džinizmus a budhizmus podporujú vegetariánstvo ako princíp nenásilia (ahimsa) voči všetkým živým bytostiam. Iní si volia vegetariánstvo zo zdravotných dôvodov, kvôli environmentálnym obavám, etickým úvahám o dobrých životných podmienkach zvierat alebo osobným chuťovým preferenciám. Okrem toho, v niektorých regiónoch ekonomické faktory a obmedzený prístup k mäsovým výrobkom spôsobujú, že rastlinná strava je rozšírenejšia.

Psychológ John B. Nezlek vo svojej štúdii, publikovanej v PLOS ONE v máji 2025, skúmal základné ľudské hodnoty cez prizmu stravovania. Realizoval tri rozsiahle prieskumy: jeden v Spojených štátoch a dva v Poľsku. V každom z nich použil štandardný psychologický nástroj nazývaný Schwartzov dotazník hodnotových portrétov, uznávaný rámec na meranie toho, čo si ľudia skutočne cenia.

Účastníci boli požiadaní, aby sami identifikovali svoju stravu – od vegánskej po všežravú – a potom ohodnotili, ako veľmi sa stotožňujú s výrokmi ako „Rád robí veci po svojom, originálnym spôsobom“ alebo „Je pre ňu dôležité byť bohatá. Chce mať veľa peňazí.“ Výsledky boli jasné a v niektorých prípadoch kontra intuitívne.

Komentár redakcie: Štúdia neprináša definitívne závery o vegetariánstve, ale ponúka zaujímavý pohľad na hodnoty, ktoré vegetariáni zdieľajú. Ukazuje, že za rozhodnutím pre rastlinnú stravu sa môže skrývať oveľa viac, než len láska k zvieratám či ochrana životného prostredia. Výber tofu burgeru si vyžaduje odvahu a ochotu ísť proti prúdu.

Vegetariáni vo všetkých prieskumoch dosiahli nižšie skóre ako nevegetariáni v hodnotách ako bezpečnosť, tradícia a konformita. To znamená, že majú menší záujem hrať na istotu a dodržiavať zvyky. Čo bolo prekvapivejšie, bolo, že vegetariáni častejšie zdôrazňovali hodnoty spojené so stimuláciou, úspechom a mocou. Inými slovami, vegetariáni s väčšou pravdepodobnosťou vyhľadávajú výzvy, chcú uspieť a dokonca sa usilujú o kontrolu alebo vplyv.

Znamená to teda, že vegetariáni sú rebeli?

Povedzme si to na rovinu, áno, vegetariáni majú tendenciu byť vzpurnejší. Ale nie bez príčiny. V západnej spoločnosti je konzumácia mäsa stále normou. Stať sa vegetariánom preto nie je o naháňaní sa za kelovými smoothies alebo jedlami z quinoy, je to odvážna voľba, ktorá ide proti normám. V podstate ide o odmietnutie mainstreamovej kultúry.

Vegetariáni sú v podstate menšinová skupina. A rovnako ako každá menšinová skupina, ktorá ide proti prúdu, majú vegetariáni tendenciu zastávať hodnoty, ktoré odrážajú túto voľbu. Nejde im len o vynechanie mäsa. Spochybňujú očakávania.

Predchádzajúce výskumy – a úprimne povedané, aj bežné predpoklady – naznačovali, že vegetariáni sú benevolentnejší a viac orientovaní na komunitu. Táto štúdia však zistila opak. Vo všetkých troch prieskumoch vegetariáni hodnotili Benevolenciu ako menej dôležitú ako nevegetariáni. To neznamená, že vegetariáni sú hlupáci. Ale spochybňuje to myšlienku, že sú jednoducho starostlivejší alebo altruistickejší. Namiesto toho sa zdá, že ich motivácia je viac zameraná na úspech, takže môžu klásť dôraz na osobný rast viac ako ostatní.

Dokonca aj environmentálne povedomie – často uvádzané ako dôvod na vzdanie sa mäsa – nebolo v Poľsku medzi vegetariánmi dôsledne silnejšie. Iba americká vzorka vykazovala výrazný nárast environmentálnych hodnôt.

Tieto rozdiely otvárajú veľkú otázku pre budúci výskum: formujú hodnoty vegetariánov národná kultúra, alebo sú univerzálne?