Prelom v neurovede: Dospelý mozog vytvára nové neuróny, potvrdzuje výskum

Dlhoročný spor v neurovede je zrejme na konci. Vedci s novou technikou preukázali tvorbu nových neurónov v mozgoch dospelých ľudí, dokonca aj u 78-ročných. Identifikovali aj bunky, z ktorých tieto neuróny vznikajú.

Po desaťročia sa neurovedci preli o základnú otázku: Vytvára dospelý mozog nové neuróny? Tento proces, známy ako neurogenéza, bol preukázaný u dospelých zvierat, no dôkazy u ľudí boli doteraz nepriame. Najnovší výskum prináša priame dôkazy o existencii neurogenézy v hipokampe dospelých ľudí. Štúdia publikovaná v časopise Science prináša prvé dôkazy o tom, že v dospelom ľudskom mozgu existujú bunky schopné premeniť sa na neuróny, tzv. neurálne prekurzorové bunky.

Počas tehotenstva mozog produkuje nové neuróny až kým dosiahne približne 100 miliárd, s ktorými vstupujeme do života. S pribúdajúcim vekom tento počet klesá. Už v roku 1962 štúdie na potkanoch ukázali, že neurogenéza pokračuje počas celého života zvierat. Ďalšie štúdie zistili prítomnosť mladých neurónov v dospelých ľudských mozgoch. Nebolo však jasné, či sú tieto "nezrelé" neuróny skutočne nové, alebo či sa s nimi ľudia len narodia a počas dospelosti sa pomaly vyvíjajú.

Bolo jasné, že ak k neurogenéze v dospelosti dochádza, tak predovšetkým v hipokampe, štruktúre hlboko v mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní a ukladaní pamäti. Vedcom sa však ani v ľudskom hipokampe nepodarilo nájsť prekurzorové bunky, ktoré sa delia a vyvíjajú na nové neuróny.

Komentár redakcie: Tento prelomový výskum nielenže potvrdzuje existenciu neurogenézy v dospelom mozgu, ale otvára aj nové možnosti pre výskum a liečbu neurologických ochorení. Potenciálne tak môže priniesť nové terapie pre pacientov s Alzheimerovou chorobou, depresiou a epilepsiou.

Vedci zo švédskeho Karolinska Institute využili novú kombináciu techník na preskúmanie nezrelých neurónov a neurálnych prekurzorových buniek v hipokampoch šiestich detí, ktorých mozgy boli po ich smrti darované vede. Z viac ako 100 000 buniek sekvenovali RNA – časti genetickej informácie, ktoré sa používajú na vykonávanie akcií v každej bunke. Tieto markery tvoria akýsi molekulárny odtlačok, ktorý možno použiť na predpovedanie štádia života bunky.

Po identifikácii týchto markerov v mladých mozgoch ich tím hľadal aj v 19 mozgoch po smrti vo veku od 13 do 78 rokov. Všetky mozgy okrem jedného obsahovali nezrelé neuróny. Výskumníci tiež našli neurálne prekurzorové bunky v každom detskom mozgu a v 12 z 19 mozgov dospievajúcich a dospelých.

Dvaja dospelí jedinci mali výrazne viac neurálnych prekurzorových buniek a nezrelých neurónov ako ostatní. Mladší z týchto dvoch ľudí trpel epilepsiou, čo by mohlo súvisieť s pozorovaným nadbytkom neurogenézy. U myší môže vyššia úroveň neurogenézy spôsobiť záchvaty, hoci spojenie s epilepsiou u ľudí je stále nejasné.

Tím predpokladá, že neurogenéza prebieha aj v iných častiach dospelého mozgu. U myší sa nové neuróny pravidelne tvoria v čuchovom bulbe (štruktúra, ktorá spracováva pachy), ale u ľudí to ešte nebolo preukázané. Vedci plánujú preskúmať, či sa neurogenéza v dospelosti môže vyskytovať tam alebo inde v mozgu.

Niektoré výskumy na myšiach naznačujú, že narušená neurogenéza súvisí s Alzheimerovou chorobou a depresiou. Získanie viac informácií o tom, ako neurogenéza prebieha – a či je možné tento proces zmeniť – by mohlo byť užitočné na pochopenie rôznych porúch a ochorení.