Prelov Východobaltskej tresky: Nadmerný rybolov zmenšil ryby na polovicu od 90. rokov
Vedci zistili, že nadmerný rybolov vyvolal evolučné zmeny u tresky, čo viedlo k zmenšeniu jej priemernej dĺžky tela o polovicu od 90. rokov. Štúdia poukazuje na hlboký vplyv ľudskej činnosti na DNA tejto populácie rýb.
Intenzívny rybolov spôsobil nielen kolaps populácie tresky v Baltskom mori, ale aj dramatické zmenšenie jej telesnej veľkosti. Nový výskum odhaľuje genetické dôkazy tohto znepokojujúceho trendu.
Vedci zistili, že intenzívny rybolov spôsobil rýchle evolučné zmeny u tresky východobaltskej, čo viedlo k zmenšeniu jej priemernej dĺžky tela približne na polovicu od 90. rokov. "Zmenšovanie" tresky, z priemernej dĺžky tela 40 cm v roku 1996 na 20 cm v roku 2019, má genetický základ a ľudské aktivity zanechali hlbokú stopu na DNA populácie, uvádza štúdia.
"Keď sa najväčšie jedince neustále odstraňujú z populácie po mnoho rokov, menšie, rýchlejšie dozrievajúce ryby získavajú evolučnú výhodu," povedal profesor Thorsten Reusch, vedúci výskumného oddelenia morskej ekológie v Geomar Helmholtz Centre for Ocean Research Kiel a hlavný autor výskumu.
Dramatické zmenšovanie tresky je zdrojom obáv už niekoľko desaťročí, ale nebolo jasné, do akej miery bol tento jav spôsobený environmentálnymi faktormi, ako sú hypoxické podmienky spôsobené kvetom rias, znečistenie a extrémnejšie zmeny morskej sezónnej teploty. Štúdia použila archív drobných ušných kostí, nazývaných otolity, od 152 tresiek, ulovených v Bornholmskej kotline medzi rokmi 1996 a 2019. Otolity zaznamenávajú ročný rast, čo z nich robí cenné biologické časomiery.
Komentár redakcie: Nadmerný rybolov nielenže decimuje populácie rýb, ale aj ovplyvňuje ich genetickú štruktúru, čo má dlhodobé dôsledky pre ekosystémy. Zavedenie selektívneho rybolovu s cieľom zachovať genetickú diverzitu a zabezpečiť udržateľný rybolov je kľúčové pre ochranu budúcnosti populácií rýb.
Analýza odhalila systematické rozdiely medzi rýchlo a pomaly rastúcimi rybami a že génové varianty, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť veľkej telesnej veľkosti, sa časom stali menej častými, čo naznačuje evolučný tlak. Taktiež sa zistilo, že siete, ktoré mali chrániť menšie jedince, mohli paradoxne vytvoriť tlak na výhodu menších rýb, ktoré ľahšie uniknú.
Zistenia, publikované v časopise Science Advances, by mohli pomôcť vysvetliť, prečo nedošlo k oživeniu telesnej veľkosti od kolapsu populácie, ktorý viedol k úplnému zákazu rybolovu tresky východobaltskej v roku 2019, ktorý stále platí. Profesor Stefano Mariani z Liverpool John Moores University uviedol, že genetická analýza nedokáže vysvetliť celú mieru pozorovaného zmenšovania, pričom environmentálne faktory pravdepodobne tiež zohrávajú významnú úlohu. Ukázanie, že "aktivity ľudí môžu urýchliť evolúciu", je míľnikový výsledok, ktorý zdôrazňuje dôležitosť monitorovania génového fondu populácií rýb, ako aj jednoduché sledovanie počtu rýb.
