Preťažená pamäť dospelých: Prečo sa správame ako deti, keď sa nevieme sústrediť?

Nová štúdia odhaľuje, že zahltenie pracovnej pamäte u dospelých vedie k roztržitosti a správaniu podobnému deťom. Výskum naznačuje, že detská roztržitosť nie je chyba, ale dôsledok vyvíjajúceho sa pamäťového systému.

COLUMBUS, Ohio – Prečo sa deti ťažko sústredia a namiesto sústredenia sa na úlohu radšej skúmajú okolie? Vedci z Ohio State University našli odpoveď: preťaženie pracovnej pamäte. Nová štúdia ukazuje, že dospelí, ktorých pracovná pamäť je zahltená, sa správajú podobne ako deti.

Podľa profesora psychológie Vladimira Sloutského je dôvodom nedostatočne vyvinutá pracovná pamäť detí, ktorá nedokáže udržať ciele úlohy a kontrolovať pozornosť. Keďže pozornosť nemá jasný cieľ, je rozptýlená a prejavuje sa ako nadmerné skúmanie.

Výskumníci dosiahli správanie podobné deťom u dospelých tak, že preťažili ich pracovnú pamäť počas plnenia úloh. Účastníci štúdie mali popri hlavnej úlohe sledovať prúd čísel a hlásiť, kedy sa za sebou objavia dve nepárne čísla.

Komentár redakcie: Štúdia prináša nový pohľad na detskú roztržitosť a naznačuje, že preťaženie pracovnej pamäte môže viesť k správaniu podobnému detskému aj u dospelých. Zistenia môžu mať význam pre vzdelávanie a porozumenie problémom s pozornosťou.

„Sťažením sústredenia sa, zaplnením ich pracovnej pamäte vecami, ktoré nesúviseli s tým, čo sa snažili dosiahnuť, začali dospelí prehnane skúmať a rozptyľovať svoju pozornosť podobne ako deti,“ vysvetlil Sloutsky.

Napriek vysokej presnosti pri plnení úloh sa u dospelých prejavovala rozptýlená pozornosť, podobne ako u detí, dodala Qianqian Wan, vedúca autorka štúdie. Štúdia bola publikovaná v Journal of Experimental Psychology: General.

V jednom experimente sa zúčastnilo 40 päťročných detí a 71 dospelých. Hrali hru na počítači, kde zbierali virtuálne cukríky od štyroch mimozemských postáv. Každá postava dávala iný počet cukríkov (1, 2, 3 alebo 10). Cieľ bol jednoduchý: získať čo najviac cukríkov. Postavy sa pohybovali, takže sa účastníci nemohli spoľahnúť na ich umiestnenie.

Počas hry mali niektorí dospelí dodatočnú úlohu, ktorá zaťažovala ich pracovnú pamäť. Po skončení experimentu vedeli všetci účastníci identifikovať postavu, ktorá dávala najviac cukríkov. Napriek tomu niektorí naďalej vyberali aj iné postavy.

„Deti začali vyberať najvýhodnejšiu postavu pomalšie a menili postavy častejšie ako dospelí, ktorí nemali dodatočnú úlohu,“ uviedla Wan. „Dospelí pod záťažou pracovnej pamäte sa správali podobne ako deti, neustálili sa na najvýhodnejšej postave. To dokazuje, že nedostatočne vyvinutá pracovná pamäť je príčinou tendencie detí rozptyľovať svoju pozornosť.“

Výskumníci zistili, že preťaženie pracovnej pamäte u dospelých vedie k rovnakým problémom s pozornosťou, aké majú deti s nevyvinutou pracovnou pamäťou.

Sloutsky uviedol, že výskum naznačuje, že pracovná pamäť je zapojená do aktívnej údržby a aktualizácie „mapy pozornosti“, alebo mentálnych modelov, ktoré riadia získavanie informácií.

„Ak nemáte dostatočné zdroje pracovnej pamäte, je ťažšie vytvárať a udržiavať tieto mapy. Výsledkom je, že musíte rozšíriť svoju pozornosť, aby ste kompenzovali neistotu,“ dodala Wan.

Výsledky naznačujú, že „roztržité“ správanie detí nie je chyba, ale prirodzený dôsledok vyvíjajúceho sa pamäťového systému. Táto tendencia môže deťom pomôcť všimnúť si veci, ktoré dospelí prehliadajú, a učiť sa flexibilnejšie.

„Tieto zistenia by mohli informovať o vyučovacích stratégiách, ktoré pracujú s prirodzenými tendenciami učenia sa u malých detí, namiesto toho, aby išli proti nim,“ uzavrela Wan.