Priehrady zmenili polohu Zeme: Ako stavba hrádzí ovplyvnila os rotácie
Nová štúdia odhaľuje, že zadržiavanie vody v priehradách spôsobilo posun zemských pólov a zníženie hladiny morí. Aký rozsiahly je tento vplyv a čo to znamená pre budúcnosť?
Ľudská činnosť má vplyv na planétu aj v nečakaných oblastiach. Výstavba priehrad za posledné dve storočia viedla k citeľnému posunu zemských pólov.
Výstavba priehrad, ktorá kulminovala v 20. storočí, ovplyvnila rozloženie hmoty na Zemi natoľko, že došlo k miernemu posunu zemských pólov. Podľa novej štúdie, publikovanej v Geophysical Research Letters, sa v rokoch 1835 až 2011 vybudovalo takmer 7000 priehrad, ktoré zadržiavajú obrovské množstvo vody. Táto akumulácia vody spôsobila posun pólov o približne jeden meter a zníženie globálnej hladiny morí o 21 milimetrov.
Zem pozostáva z vonkajšej pevnej vrstvy, ktorá sa nachádza na vrstve roztavenej horniny. Ak sa hmotnosť na povrchu planéty presúva, napríklad pri raste alebo topení ľadovcov, dochádza k miernym pohybom vonkajšej vrstvy. Tento jav možno prirovnať k prilepeniu kúska plastelíny na rotujúcu basketbalovú loptu – časť s plastelínou sa posunie smerom k rovníku. V prípade Zeme tento proces vedie k tomu, že sa geografické póly nachádzajú na iných miestach na povrchu ako predtým, čo sa nazýva pravý polárny pohyb.
Štúdia zistila, že výstavba priehrad v dvoch fázach spôsobila posun pólov. V rokoch 1835 až 1954 sa priehrady stavali najmä v Severnej Amerike a Európe, čo spôsobilo posun týchto oblastí smerom k rovníku. Severný pól sa posunul o 20,5 centimetra smerom k 103. východnému poludníku. Neskôr, v rokoch 1954 až 2011, sa výstavba presunula do východnej Afriky a Ázie, čo spôsobilo posun pólu o 57 centimetrov smerom k 117. západnému poludníku.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie ukazujú, že ľudská činnosť, konkrétne výstavba priehrad, má merateľný vplyv na našu planétu. Hoci je posun pólov malý, poskytuje cenné informácie pre pochopenie toho, ako sa póly budú správať v prípade rozsiahleho topenia ľadovcov v dôsledku klimatických zmien. Zároveň to poukazuje na potrebu zohľadňovať vplyv priehrad na hladinu morí pri plánovaní adaptačných opatrení.
Celkovo sa póly v rokoch 1835 až 2011 posunuli o približne 113 centimetrov, pričom väčšina tohto pohybu (104 centimetrov) nastala v 20. storočí. Zadržiavanie vody v priehradách malo tiež vplyv na globálnu hladinu morí. Hoci globálna hladina morí v 20. storočí stúpla priemerne o 1,2 milimetra ročne, ľudia zadržali za priehradami štvrtinu tohto objemu. Vedci zdôrazňujú, že pri výpočtoch budúceho nárastu hladiny morí je potrebné brať do úvahy aj zadržiavanie vody v priehradách, pretože vplyv nie je rovnomerne rozložený po celej Zemi.
