Príliš silné prepojenie žalúdka a mozgu môže signalizovať psychické problémy

Nová štúdia zistila, že prílišná synchronizácia medzi žalúdkom a mozgom môže byť spojená s horším psychickým zdravím, ako sú úzkosť, depresia a stres.

Čoraz viac výskumov potvrdzuje dôležitosť prepojenia medzi tráviacim systémom a mozgom, známeho ako os črevo-mozog. Nová štúdia vedcov z Aarhusskej univerzity v Dánsku sa zamerala na zistenie, či intenzita tohto prepojenia súvisí s psychickým zdravím človeka.

"U osôb, ktoré sú pod psychickým tlakom, môže byť prepojenie žalúdka s mozgom príliš silné," uviedla Leah Banellis, PhD., spoluautorka štúdie. Žalúdok má vlastný nervový systém, tzv. enterický nervový systém, ktorý sa často nazýva "druhý mozog". Obsahuje viac neurónov ako celá miecha a do istej miery funguje nezávisle od centrálnej nervovej sústavy. Žalúdok sa neustále sťahuje a rozťahuje, vytvárajúc bioelektrické vlny približne raz za 20 sekúnd.

Aj keď sú tieto kontrakcie súčasťou bežného trávenia, výskumy ukázali, že rytmus žalúdka je prostredníctvom blúdivého nervu úzko spojený s aktivitou mozgu. Zmeny v tejto synchronizácii môžu ovplyvňovať náladu, reakcie na stres a kognitívne funkcie, čo z neho robí sľubnú oblasť pre výskum duševného zdravia.

Komentár redakcie: Táto štúdia otvára nové pohľady na prepojenie medzi tráviacim systémom a mozgom, a jeho vplyv na duševné zdravie. Zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k duševnému zdraviu, ktorý berie do úvahy aj fungovanie tráviaceho systému.

Výskumníci zapojili 243 ľudí vo veku 18 až 47 rokov, od psychicky zdravých jedincov až po tých, ktorí vykazovali príznaky porúch nálady, ako sú úzkosť a depresia. Použili elektroenterografiu (EGG) na meranie prirodzeného elektrického rytmu žalúdka a funkčnú MRI (fMRI) na meranie aktivity mozgu počas odpočinku. Účastníci tiež vyplnili 37 dotazníkov zameraných na úzkosť, depresiu, stres, únavu, spánok, kvalitu života a sociálnu podporu.

Použitím strojového učenia vedci identifikovali vzorce, ktoré spájajú silu prepojenia medzi žalúdkom a mozgom s profilmi duševného zdravia. Zohľadnili pritom aj faktory ako srdcový rytmus, dýchanie, prepojenie mozgu, aktivitu žalúdka a demografické údaje.

Výsledky ukázali jasnú súvislosť medzi prepojením žalúdka a mozgu a duševným zdravím. Prekvapivo, silnejšie prepojenie v oblastiach mozgu zodpovedných za pozornosť a kognitívnu kontrolu bolo spojené s horším psychickým zdravím, ako je úzkosť, depresia, stres a únava. Naopak, slabšie prepojenie v týchto oblastiach bolo spojené s lepším psychickým zdravím, spokojnosťou a kvalitou života.

"Intuitívne predpokladáme, že silnejšia komunikácia medzi telom a mozgom je znakom zdravia," povedal Micah Allen, hlavný autor štúdie. "Ale v tomto prípade sa zdá, že neobvykle silné prepojenie žalúdka a mozgu súvisí s väčšou psychickou záťažou – možno ide o systém, ktorý je pod tlakom."

Štúdia má určité obmedzenia. Ukazuje súvislosť, nie príčinu a následok. Je nejasné, či silnejšie prepojenie žalúdka a mozgu spôsobuje zlé duševné zdravie, alebo naopak. Výskumníci zdôrazňujú, že je potrebný ďalší výskum na potvrdenie kauzality a preskúmanie potenciálnych terapeutických prístupov.

"Táto časť čreva bola do značnej miery ignorovaná," povedala Banellis. "Väčšina výskumov sa zameriava na mikrobióm a dolnú časť tráviaceho systému. Naše výsledky naznačujú, že rytmy žalúdka sú tiež hlboko spojené s emocionálnou pohodou."

Ak budúce výskumy potvrdia kauzálnu úlohu, terapie by sa mohli zamerať na úpravu prepojenia medzi žalúdkom a mozgom, prípadne pomocou neinvazívnej stimulácie blúdivého nervu, liekov alebo mechanických zásahov. Štúdia podporuje myšlienku, že duševné zdravie zahŕňa celé telo, nielen mozog, a že pochopenie aktivity žalúdka a mozgu by mohlo pomôcť prispôsobiť intervencie v oblasti duševného zdravia.