Psilocybín po pôrode: Riziká pre matku a dieťa?
Výskum z UC Davis varuje, že psilocybín môže mať u matiek po pôrode nežiaduce účinky, ktoré sa prenášajú aj na potomstvo.
Nová štúdia naznačuje, že psilocybín, látka z húb, nemusí byť vhodným riešením popôrodnej depresie. Testy na myšiach odhalili zvýšenú úzkosť a depresívne stavy.
Výskumníci z Inštitútu pre psychedeliká a neuroterapiu (IPN) na Kalifornskej univerzite v Davise zistili, že podávanie psilocybínu myším matkám zosilnilo príznaky úzkosti a depresie spojené s perinatálnymi poruchami nálady. Štúdia publikovaná v Nature Communications poukazuje na to, že hoci sa psilocybín ukázal ako prospešný pri liečbe niektorých duševných ochorení, nemusí byť univerzálnym riešením.
„Výskum IPN preukázal, že jedna dávka psychedelika môže viesť k dlhodobým, priaznivým účinkom,“ uviedol spoluautor štúdie David E. Olson, riaditeľ IPN. „Je však dôležité si uvedomiť, že účinky sa môžu líšiť v závislosti od pacienta a potenciálnych rizík.“
Keďže duševné choroby sú hlavnou príčinou úmrtí spojených s tehotenstvom v Spojených štátoch, táto štúdia poskytuje dôležitý základ pre hľadanie účinnej terapie. Výskumníci zistili, že negatívne účinky psilocybínu u myších matiek boli dlhodobé a pretrvávali dva týždne po jedinej dávke. Okrem toho sa u potomkov, ktoré vychovávali matky liečené psilocybínom, prejavovali príznaky úzkosti a depresie aj v dospelosti. Zistenia naznačujú, že matky preniesli tieto negatívne účinky prostredníctvom laktácie, čo trvalo ovplyvnilo neurovývin potomstva.
Komentár redakcie: Štúdia na myšiach prináša dôležité poznatky o potenciálnych rizikách užívania psilocybínu počas popôrodného obdobia. Je však potrebné brať do úvahy, že výsledky nemusia byť priamo prenosné na ľudí. Budúce klinické štúdie sú nevyhnutné na lepšie pochopenie účinkov psilocybínu na ženy po pôrode a na ich deti.
Štúdia použila inovatívny myší model popôrodnej depresie, v ktorom myšie matky žijú so svojimi potomkami v systéme dvoch klietok, čo im umožňuje uniknúť pred nárokmi materstva. Zistilo sa, že opakované vystavenie sociálnej hrozbe destabilizuje materské správanie, čo vedie k vyhýbaniu sa mláďatám a spúšťaniu stresových reakcií.
Tím pôvodne predpokladal, že liečba psilocybínom by mohla zmierniť príznaky popôrodnej depresie. Namiesto toho vyvolal opačný účinok a mal negatívne behaviorálne dopady na matky aj ich potomstvo. Vedci zistili, že samice, ktoré neboli matkami, takéto účinky nevykazovali, čo naznačuje, že v mozgoch myších matiek môžu byť odlišné neurochemické rozdiely, ktoré viedli k negatívnym účinkom psilocybínu. Štúdia zdôrazňuje záväzok IPN skúmať pozitívne aj negatívne účinky psychedelík.
