Psilocybín v liečbe depresie: Systematická analýza odhaľuje silné a slabé stránky štúdií
Hoci psilocybín vykazuje sľubný potenciál pri znižovaní depresívnych symptómov, štúdie vykazujú nejednotnosť v hlásení nežiaducich účinkov, metodologické nedostatky a chýbajúce overenie mechanizmov účinku.
Nová metaanalýza sa kriticky zaoberá existujúcimi randomizovanými kontrolovanými štúdiami (RCT) skúmajúcimi účinnosť psilocybínu pri liečbe depresie. Zistenia poskytujú komplexný pohľad na kvalitu štúdií a potenciálne limity.
Nová systematická analýza a metaanalýza si posvietila na súčasný stav výskumu účinnosti psilocybínu pri liečbe depresie. Cieľom bolo kriticky zhodnotiť existujúce RCT štúdie a poskytnúť prehľad o ich silných a slabých stránkach.
Analýza odhalila nejednotnosť v spôsobe, akým štúdie hlásili nežiaduce účinky. Výskumníci často nevenovali dostatočnú pozornosť konceptualizácii, meraniu a reportovaniu týchto účinkov. Diskusia o nežiaducich účinkoch v porovnaní s potenciálnymi benefitmi bola obmedzená, a informácie o ich hodnotení boli často vágne.
Definície nežiaducich účinkov sa medzi štúdiami líšili, čo poukazuje na potrebu konsenzu v tejto oblasti. Niektoré štúdie zámerne vylučovali prechodné symptómy spojené s psychotropnými účinkami psilocybínu, zatiaľ čo iné zahŕňali vizuálne distorzie a zmenené telesné vnemy. Rôznorodosť použitých metód merania nežiaducich účinkov poukazuje na absenciu jednotného štandardu.
Komentár redakcie: Táto metaanalýza poskytuje cenný pohľad na súčasný stav výskumu psilocybínu v liečbe depresie. Identifikuje silné a slabé stránky existujúcich štúdií a zdôrazňuje dôležitosť prísnejšej metodológie, jednotnejšieho hlásenia nežiaducich účinkov a hlbšieho skúmania mechanizmov účinku. Výsledky poukazujú na potrebu nezávislého výskumu, ktorý nie je ovplyvnený finančnými záujmami, a na potrebu zamerania sa na diverzifikáciu výskumných vzoriek.
Napriek nedostatkom, väčšina štúdií uvádzala aspoň základné informácie o nežiaducich účinkoch a snažila sa poskytnúť vyvážený pohľad na pomer rizík a benefitov. Nízke hodnotenie jednej zo štúdií (Marschall et al., 2022) je potrebné interpretovať opatrne, pretože štúdia nebola zameraná na klinickú populáciu.
Analýza odhalila problémy aj v oblasti rizika skreslenia výsledkov. Najmä, hodnotenie rizika skreslenia v niektorých štúdiách sa zhodovalo s predošlými analýzami. Skreslenie mohlo byť spôsobené odhalením účastníkov štúdie (de-blinding), čo ovplyvnilo hodnotenie výsledkov, a to aj napriek prísnym postupom hodnotenia.
Problémom v psychadelickom výskume je aj meranie výsledkov. Hoci sa používajú klinické nástroje, informácie, ktoré má klinik k dispozícii, vychádzajú z účastníkovej sebareflexie. Preto je meranie výsledkov náchylné na skreslenie spôsobené subjektívnymi účinkami psilocybínu.
Analýza mechanizmov účinku (MoA) ukázala, že výskumníci sa líšili v ich špecifikácii a zohľadnení. Najčastejšie uvádzaným MoA bola agonistická aktivita psilocybínu na serotonínových receptoroch (5-HT 2A ). Väčšina výskumníkov však neintegrovala viacero teórií MoA a nevykonávala žiadne zmysluplné mediačné analýzy.
Absencia testov MoA môže byť spôsobená tým, že sa tieto skúmania uskutočnili až v následných publikáciách. Nedostatok meraní MoA poukazuje na počiatočnú fázu výskumu psilocybínu. Je dôležité, aby autori proaktívne špecifikovali MoA a hlásili ich hodnotenie v primárnych publikáciách.
Metaanalýza ukázala, že psilocybín štatisticky významne znižoval depresiu v porovnaní s kontrolnou skupinou, ale iba v strednej miere. Väčšina štúdií používala ako kontrolu ne-psychotropné látky. Účinky boli silnejšie v štúdiách s menšou vzorkou a s použitím waitlist kontrol.
Hodnotený bol aj vplyv finančných konfliktov záujmov, ktoré boli preukázané u väčšiny autorov. Analýzy by mali vykonávať a hlásiť výskumníci, ktorí nie sú financovaní súkromnými spoločnosťami, ktoré majú záujem o psychedelickú terapiu.
