Psychedelické zážitky môžu trvalo posilniť vnímanie zmyslu života, naznačuje štúdia
Užívanie psychedelík môže mať trvalý pozitívny vplyv na zmysel života, potvrdzuje viacero štúdií. Vedci skúmajú mechanizmy tohto javu a vplyv psychosociálneho kontextu.
Nová analýza dát z troch štúdií naznačuje, že po psychedelickej skúsenosti sa u účastníkov zvyšuje pocit zmyslu života. Pocit prítomnosti zmyslu sa posilňuje, zatiaľ čo hľadanie zmyslu mierne klesá.
Psychedelické látky, ako psilocybín, LSD, meskalín a DMT, menia vnímanie, náladu a myslenie ovplyvnením serotonínových receptorov v mozgu. Vyvolávajú hlboké zmeny vedomia, napríklad vizuálne halucinácie, stratu ega a zmenené vnímanie času. Ľudia často opisujú emocionálne uvoľnenie, duchovné vhľady a posilnené spojenie s okolím.
Výskum skúma terapeutický potenciál psychedelík pri liečbe psychických problémov, ako sú depresie, posttraumatická stresová porucha, úzkosť a závislosti. Naznačuje sa, že môžu pomôcť "reštartovať" neprispôsobivé aktivity mozgu a zlepšiť emocionálnu flexibilitu. V nekontrolovanom prostredí však môžu vyvolať aj nepríjemné reakcie ako paranoju, úzkosť alebo dezorientáciu. Nastavenie mysle a prostredie silne ovplyvňujú priebeh zážitku. Psychedelické látky nie sú považované za návykové, ale majú silné psychologické účinky, preto je potrebná opatrnosť.
Autor štúdie William Roseby a jeho kolegovia sa zamerali na zistenie, ako psychedelické látky ovplyvňujú zmysel života. Tento pojem zahŕňa pocit účelu, súdržnosti a významu existencie, ktorý pramení z osobných hodnôt, vzťahov, dlhodobých cieľov alebo spojenia s niečím väčším.
Komentár redakcie: Štúdia prispieva k vedeckému pochopeniu dôsledkov užívania psychedelík v kontrolovanom a riadenom prostredí. Je však dôležité poznamenať, že prvá štúdia mala vysokú mieru úbytku účastníkov, čo otvára možnosť, že účastníci s menej pozitívnymi výsledkami štúdiu opustili a neboli zahrnutí do analýzy. Okrem toho všetky údaje boli založené na sebahodnotení, čo mohlo ovplyvniť výsledky.
Štúdie zahrnuté v analýze hodnotili zmysel života pomocou dotazníka Meaning in Life Questionnaire, ako aj ďalšie ukazovatele duševnej pohody (Warwick-Edinburgh Mental Wellbeing Scale), depresie (Beck Depression Inventory), mystických zážitkov (Mystical Experience Questionnaire), rozpúšťania ega (Ego-Dissolution Inventory) a emocionálnych prelomov (Emotional Breakthrough Inventory).
Analýza zahŕňala tri štúdie:
1. **Online prospektívna štúdia:** Ľudia plánujúci účasť na psychedelických pobytoch vyplnili dotazníky pred a po absolvovaní ceremónií s psilocybínom alebo ayahuascou. Dáta boli zbierané dva týždne pred pobytom a až šesť mesiacov po ňom. Z pôvodných 886 účastníkov dokončilo sledovanie len 141.
2. **Laboratórna štúdia (Insight):** 28 zdravých účastníkov, ktorí predtým nemali skúsenosti s psychedelikami, absolvovalo dve sedenia s psilocybínom s mesačným odstupom. Prvé sedenie zahŕňalo placebo dávku (1 mg), druhé aktívnu dávku (25 mg). Účastníci nevedeli, ktorú dávku dostali. Hodnotenia boli vykonané dva týždne po každom sedení.
3. **Randomizovaná kontrolovaná štúdia (Psilodep):** Porovnávala psilocybín s escitalopramom, bežne používaným antidepresívom, u ľudí s depresiou rezistentnou na liečbu. Tridsať účastníkov dostávalo psilocybín a 29 escitalopram. Obe skupiny mali počas štúdie psychologickú podporu.
Všetky tri štúdie ukázali, že po psychedelickom zážitku sa u účastníkov významne zvýšil pocit prítomnosti zmyslu života. Hľadanie zmyslu sa znížilo len mierne, čo naznačuje, že ľudia cítili, že ich život má väčší zmysel, ale nestratili túžbu ho ďalej skúmať. Zvýšenie pocitu zmyslu života bolo mierne spojené so zlepšením duševnej pohody a znížením depresívnych symptómov. Mystické zážitky, rozpúšťanie ega a emocionálne prelomy boli spojené s väčším nárastom vnímaného zmyslu.
„Výsledky z viacerých štúdií ukazujú, že užívanie psychedelík má silný a dlhotrvajúci pozitívny vplyv na zmysel života. Skúmame možné mechanizmy tohto javu a zdôrazňujeme vplyv psychosociálneho kontextu na výsledky,“ uviedli autori štúdie.
