Psychológovia odhalili skrytú prekážku: Prečo sa vyhýbame skratkám?
Prečo sa ľudia bránia vrátiť sa, aj keď by im to uľahčilo život? Nový výskum odhaľuje prekvapujúcu psychologickú bariéru.
Nová štúdia zistila, že ľudia často uprednostňujú dlhšiu cestu k cieľu pred návratom a využitím skratky, aj keď by tak ušetrili čas a námahu. Tento jav, nazvaný "averzia voči návratu", je hlboko zakorenený v našom vnímaní úsilia.
Psychológia už dlho skúma, prečo zotrvávame na neefektívnych cestách. Efekt status quo hovorí o uprednostňovaní súčasného stavu, zatiaľ čo klam zapadnutých nákladov nás núti investovať do neúspešných snáh, aby sme ospravedlnili minulé rozhodnutia. Nová štúdia z UC Berkeley však poukazuje na odlišný fenomén: "averziu voči návratu".
Vedci zistili, že ľudia sa vyhýbajú vráteniu sa, aj keď je to objektívne výhodnejšie. V sérii experimentov účastníci čelili dileme: pokračovať v dlhšej ceste alebo sa vrátiť a zvoliť si skratku. Výsledky boli jednoznačné. Väčšina uprednostnila vytrvanie v pôvodnom pláne, aj keď im to pridalo prácu.
Napríklad, v jednej štúdii študenti v virtuálnej realite mali ísť z bodu A do bodu B. Po krátkej prechádzke sa im zobrazila mapa s dvomi cestami. Jedna bola kratšia, ale vyžadovala návrat. Napriek tomu, že kratšia cesta bola rýchlejšia, mnohí sa jej vyhli.
Komentár redakcie: Tento výskum naznačuje, že naše rozhodovanie je ovplyvnené nielen racionálnymi faktormi, ale aj emóciami a psychologickými bariérami. Bojíme sa, že náš doterajší čas a námaha budú zbytočné, a preto radšej pokračujeme v neefektívnom postupe. Ponaučenie? Niekedy je najmúdrejšie urobiť krok späť a prehodnotiť situáciu, aj keď to znamená "zrušiť", čo sme už dosiahli.
Podobné výsledky sa objavili aj pri kognitívnych úlohách. Účastníci mali napísať 40 slov začínajúcich sa na písmeno "G". Po napísaní desiatich slov dostali možnosť prejsť na písmeno "T", čo bolo jednoduchšie. No, ak bola táto zmena označená ako "začať odznova", väčšina radšej pokračovala v ťažšej úlohe s písmenom "G".
Vedci zistili, že averzia voči návratu je poháňaná tým, ako vnímame naše úsilie. Ak zmena úlohy vyzerá ako znehodnotenie doterajšej práce, cítime sa, akoby sme premrhali čas. Dôležité je, že táto averzia nebola spôsobená presvedčením, že návrat by trval dlhšie. Účastníci si boli vedomí, že zmena je rýchlejšia, ale aj tak sa jej vyhýbali.
