Rakúsky minister naznačuje otvorenosť debate o NATO po desaťročiach neutrality
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa v Rakúsku objavujú hlasy volajúce po prehodnotení neutrality a posilnení obrany.
Rakúsko, dlhodobo neutrálna krajina, by mohlo prehodnotiť svoj postoj k NATO. Ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová vyzvala na národnú diskusiu o prípadnom vstupe do Aliancie v kontexte zmenených bezpečnostných výziev v Európe.
Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová v rozhovore pre nemecký denník Welt vyjadrila ochotu viesť "národnú diskusiu" o potenciálnom vstupe Rakúska do NATO. Dôvodom sú meniace sa bezpečnostné výzvy v Európe v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine.
Napriek tomu, že Rakúsko si udržiava neutralitu od roku 1955, súčasní aj bývalí rakúski predstavitelia začali verejne zvažovať možnosť vstupu krajiny do NATO po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.
Meinl-Reisingerová uviedla, že "neutralita sama o sebe nechráni Rakúsko" a zdôraznila potrebu silnejších schopností sebaobrany a hlbších bezpečnostných partnerstiev.
Komentár redakcie: Diskusia o vstupe Rakúska do NATO je citlivá téma. Verejná mienka a politické strany sú rozdelené. Zatiaľ čo niektorí vidia v NATO záruku bezpečnosti, iní preferujú zachovanie neutrality. Zmenená bezpečnostná situácia v Európe však otvára priestor pre prehodnotenie tohto dlhodobého postoja.
"Som veľmi otvorená verejnej debate o budúcnosti rakúskej bezpečnostnej a obrannej politiky," povedala. "Hoci v parlamente a medzi obyvateľstvom v súčasnosti neexistuje väčšina pre vstup do NATO, takáto diskusia môže byť veľmi plodná."
Rakúsko udržiava politiku neutrality od roku 1955, kedy vyhlásilo trvalú nezaradenosť ako súčasť dohody so Sovietskym zväzom a západnými mocnosťami o opätovnom získaní plnej suverenity po druhej svetovej vojne. Krajina nie je členom NATO, ale zúčastnila sa na mnohých mierových misiách vedených EÚ a podporuje Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie.
Meinl-Reisingerová uviedla, že neutralita by sa nemala rovnať nečinnosti a varovala, že Rakúsko si nemôže dovoliť byť naivné. "Nemôžeme si sadnúť a povedať: Ak nikomu nič neurobíme, nikto neurobí nič nám," povedala. "Svet sa zmenil."
Po začatí rozsiahlej ruskej vojny proti Ukrajine sa Fínsko a Švédsko historicky rozhodli požiadať o členstvo v NATO.
Fínsko sa oficiálne stalo 31. členom NATO v apríli 2023 počas ceremónie v bruselskom sídle Aliancie. Švédsko nasledovalo v marci 2024.
Ukrajina požiadala o urýchlené členstvo v NATO v septembri 2022 po tom, čo Rusko nezákonne vyhlásilo anexiu štyroch ukrajinských oblastí. Hoci Kyjev naďalej presadzuje svoj prípad, o súčasných vyhliadkach Ukrajiny na vstup sa nediskutuje.
Rusko roky uvádza rozširovanie NATO ako dôvod na ospravedlnenie svojej agresie voči susedom, ako sú Ukrajina a Gruzínsko. Trvalý zákaz vstupu Ukrajiny do NATO zostáva jedným z kľúčových maximalistických ultimát Ruska v jeho rozsiahlej vojne.
