Rasová nerovnosť v tvorbe zákonov USA: Komu Kongres načúva?
Výskum analyzoval dáta za takmer 20 rokov a zistil, že národná politika je citlivejšia na preferencie belošských Američanov ako na preferencie farebných ľudí, pričom stranícke rozdiely zohrávajú kľúčovú úlohu.
Nová štúdia odhaľuje, že v americkej politike majú preferencie belošských voličov väčšiu váhu ako názory menšín, najmä ak sú pri moci republikáni. Ako ovplyvňuje stranícka príslušnosť rasovú reprezentáciu v USA?
Je americká politika skutočne pre všetkých? Nová štúdia uverejnená v *American Political Science Review* sa zaoberá otázkou, či federálna legislatíva rovnako reaguje na preferencie všetkých občanov, alebo či rasová príslušnosť zohráva významnú úlohu. Výskum zistil, že hoci formálna politická rovnosť existuje, preferencie belošských Američanov majú v procese tvorby zákonov stále väčšiu váhu ako názory Afroameričanov, Hispáncov a Američanov ázijského pôvodu.
Štúdia analyzovala rozsiahly súbor dát z Cooperative Election Study (CES) za takmer 20 rokov. Vedci porovnali názory viac ako 520 000 respondentov na 134 konkrétnych legislatívnych návrhov s výsledkami hlasovaní v Kongrese. Zistili, že celkovo sú rozdiely v odozve na preferencie rôznych rasových skupín pomerne malé. Avšak, po zohľadnení straníckej kontroly nad Kongresom a prezidentským úradom sa objavujú výrazné rozdiely.
Keď sú pri moci republikáni, farební občania majú výrazne menšiu šancu, že sa ich preferencie premietnu do zákonov. Naopak, za vlády demokratov sa táto nerovnosť zmenšuje, niekedy dokonca aj vyrovnáva. Zaujímavosťou je, že belošskí Američania dosahujú uspokojenie svojich politických preferencií s približne rovnakou frekvenciou bez ohľadu na to, ktorá strana je pri moci.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na pretrvávajúce problémy s rasovou rovnosťou v americkom politickom systéme. Hoci formálne majú všetci občania rovnaké práva, v skutočnosti majú niektoré skupiny väčší vplyv na tvorbu zákonov ako iné. Zistenia by mali podnietiť diskusiu o tom, ako zabezpečiť, aby boli záujmy všetkých občanov, bez ohľadu na ich rasu, spravodlivo zastúpené.
Analýza tiež ukázala, že stranícka príslušnosť voličov zohráva dôležitú úlohu. Voliči z radov menšín sa častejšie hlásia k Demokratickej strane, ktorá sa zdá byť citlivejšia na ich potreby. Na druhej strane, belošskí voliči inklinujú k Republikánskej strane. Vedci však upozorňujú, že stranícku príslušnosť nemožno považovať za jediný dôvod nerovností. Rasová identita samotná môže ovplyvňovať to, ku ktorej strane sa volič prikloní.
Štúdia tiež skúmala vzťah medzi veľkosťou rasovej skupiny v danom volebnom obvode a mierou jej zastúpenia. Zistilo sa, že Afroameričania a Hispánci sú lepšie zastúpení len vtedy, ak tvoria väčšinu obyvateľstva daného obvodu. V Senáte sa dokonca ukázalo, že čím väčší podiel tvoria Afroameričania v obvode senátora, tým horšie sú ich záujmy zastúpené. Tento paradoxný výsledok môže súvisieť s rasovými predsudkami a obavami väčšinovej spoločnosti z rastúceho vplyvu menšín.
