Rastlinná strava šetrí klímu a zabezpečuje výživu, no vyžaduje plánovanie

Nová štúdia porovnávala nutričnú hodnotu a dopad na životné prostredie pri rôznych typoch stravovania: od stredomorskej diéty po vegánstvo. Zistila, že dobre naplánovaná rastlinná strava sa vyrovná stredomorskej a je šetrnejšia k prírode.

S narastajúcim záujmom o zdravie a životné prostredie sa spotrebitelia čoraz viac prikláňajú k rastlinnej strave. Vegánstvo, laktovegetariánstvo, pescetariánstvo. Mnohí sa však obávajú, či je takáto strava dostatočne výživná. Štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition porovnávala nutričnú adekvátnosť a environmentálnu stopu stredomorskej stravy (všežravá), pescetariánskej, laktoovovegetariánskej a vegánskej stravy.

Vedci vytvorili 7-dňové modelové jedálničky s rovnakým kalorickým príjmom (2000 kcal/deň) pre každý typ stravovania. Analyzovali ich nutričný profil a vypočítali dopad na životné prostredie. Zistili, že všetky štyri jedálničky spĺňajú odporúčané dávky bielkovín a väčšiny mikroživín. Nedostatky sa objavili pri vitamíne D a jóde vo všetkých diétach a pri vitamíne B12 vo vegánskej diéte. Príjem omega-3 mastných kyselín bol nízky vo všetkých diétach, zatiaľ čo nasýtené tuky zostali pod 8 % celkového energetického príjmu.

Environmentálna stopa sa postupne znižovala od všežravej po vegánsku stravu: emisie CO2 klesli o 46 %, spotreba vody o 6,6 % a využitie pôdy o 33 %.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša cenné poznatky pre tých, ktorí zvažujú prechod na rastlinnú stravu. Ukazuje, že je možné stravovať sa zdravo a zároveň šetrne k životnému prostrediu. Dôležité je však mať dostatok informácií a venovať plánovaniu stravy pozornosť, aby sa predišlo nutričným nedostatkom. Zvlášť u vegánov je vhodné zvážiť suplementáciu vitamínu B12.

Štúdia potvrdila, že dobre naplánovaná rastlinná strava môže dosiahnuť porovnateľnú udržateľnosť a nutričnú adekvátnosť ako zdravá stredomorská diéta. Je však potrebné dbať na dostatočný príjem niektorých mikroživín, najmä vitamínu B12, vitamínu D a jódu.