Rodičovská intuícia: Lepší indikátor vážnej choroby u detí ako vitálne funkcie?
Výskum z Austrálie ukazuje, že počúvanie rodičovských obáv môže viesť k skoršej a účinnejšej liečbe detí s vážnymi zdravotnými problémami.
Nová štúdia naznačuje, že rodičovský inštinkt môže byť presnejší pri identifikácii závažných zdravotných problémov u detí ako bežne sledované vitálne funkcie. Výsledky posilňujú argument pre právo rodín na druhý názor v zdravotníctve.
Výskumníci z Monash University v Melbourne analyzovali údaje z takmer 190 000 návštev detí na pohotovosti. Zistili, že ak rodičia vyjadrili obavy o zhoršujúci sa stav dieťaťa, existovala vyššia pravdepodobnosť, že dieťa bude potrebovať podporu dýchania alebo umelú ventiláciu.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise The Lancet Child & Adolescent Health zistila, že takmer v pätine prípadov (19,3 %) rodičia signalizovali obavy predtým, ako vitálne funkcie naznačili zhoršenie stavu. Tieto zistenia nadväzujú na tragický prípad Marthy Millsovej, ktorá zomrela na sepsu v roku 2021 po tom, čo lekári opakovane ignorovali obavy jej rodičov. Koroner konštatoval, že Martha by pravdepodobne prežila, keby lekári včas rozpoznali varovné signály a previezli ju na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Prípad Marthy Millsovej viedol k zavedeniu pilotného projektu "Martha’s rule" v nemocniciach NHS, ktorý pacientom a ich rodinám umožňuje požiadať o urýchlené prehodnotenie liečby. V melbournskej štúdii sa rodičia pýtali, či sa obávajú, že sa stav ich dieťaťa zhoršuje. Ak rodičia vyjadrili obavy, pravdepodobnosť prijatia dieťaťa na jednotku intenzívnej starostlivosti bola štvornásobne vyššia.
Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje dôležitosť počúvania rodičov pri posudzovaní zdravotného stavu detí. Ich intuícia a znalosť vlastného dieťaťa môžu poskytnúť cenné informácie, ktoré dopĺňajú tradičné lekárske metódy. Iniciatívy ako "Martha’s rule" sú krokom správnym smerom k posilneniu postavenia pacientov a ich rodín v zdravotníctve.
Výskumníci tiež zistili, že rodičovské obavy mali silnejšiu koreláciu s prijatím na JIS ako samotné abnormálne vitálne funkcie (napr. srdcová frekvencia, dýchanie, krvný tlak). Zohľadnenie názoru rodičov by tak mohlo viesť k skoršej intervencii a lepším výsledkom.
Doktorka Erin Millsová, jedna z hlavných autoriek štúdie, zdôraznila: "Vieme, že rodičia sú odborníkmi na svoje deti, ale príbehy o ignorovaní rodičovských obáv s následnými tragickými následkami sú príliš časté. Chceme to zmeniť. Ak rodič vyjadrí obavy, je štvornásobne vyššia pravdepodobnosť, že dieťa bude potrebovať intenzívnu starostlivosť. To je signál, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať." Dodala, že rodičia nie sú návštevníci, ale súčasť tímu starostlivosti, a nemocnice by im mali dať možnosť vyjadriť svoje obavy.
