Ruská ekonomika spomaľuje: Šéf Sberbank varuje pred stagnáciou a nulovým rastom
Šéf Sberbank German Gref a minister hospodárstva Maxim Rešetnikov upozorňujú na spomalenie ekonomického rastu v Rusku, pričom sa objavujú obavy z prechodu do recesie.
Ruská ekonomika vykazuje známky spomalenia, pričom najväčšia banka v krajine varuje pred stagnáciou a slabým rastom. Dôvodom sú obmedzenia vojnou poháňanej expanzie.
Ruská ekonomika zaznamenala výrazné spomalenie v období apríl-jún 2025 a vstúpila do fázy "technickej stagnácie", uviedol 3. septembra German Gref, šéf najväčšej ruskej banky Sberbank. Podľa jeho slov, spomalenie je zrejmé z miery rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Druhý štvrťrok možno prakticky považovať za technickú stagnáciu a júlové a augustové dáta signalizujú blízkosť nulového hospodárskeho rastu.
Tento pokles zdôrazňuje limity ruskej expanzie poháňanej vojnou, ktorá je síce podporovaná rekordnými výdavkami na obranu, ale zároveň brzdená slabou spotrebou obyvateľstva a klesajúcimi civilnými investíciami. HDP Ruska v druhom štvrťroku vzrástol o 1,8 %, čo je mierny nárast oproti 1,4 % v prvom štvrťroku, ale stále výrazne pod úrovňou z roku 2024. Ruská centrálna banka očakáva, že rast sa v treťom štvrťroku spomalí a koncom roka 2025 sa priblíži k nule.
Medzinárodný menový fond (MMF) už znížil prognózu rastu pre Rusko na rok 2025 na 0,9 %, čo je výrazný pokles oproti 4,3 % v minulom roku. Gref tiež poznamenal, že kľúčová úroková sadzba centrálnej banky, ktorá je v súčasnosti na úrovni 18 % po dvoch zníženiach v roku 2025, by sa musela znížiť bližšie k 12 %, aby vznikla "nádej na hospodárske oživenie".
Komentár redakcie: Aktuálna situácia v ruskej ekonomike naznačuje, že vojenské výdavky a medzinárodné sankcie majú negatívny dopad na hospodársky rast. Kľúčovou otázkou zostáva, ako dlho bude Rusko schopné udržať súčasnú úroveň vojenských výdavkov a aké budú dlhodobé dôsledky pre životnú úroveň obyvateľstva.
Spomaleniu ekonomiky predchádzali opakované varovania vysokopostavených predstaviteľov. Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová v júni uviedla, že Rusko dosiahlo "hranicu svojich možností", zatiaľ čo minister hospodárstva Maxim Rešetnikov povedal, že krajina je "na pokraji prechodu do recesie".
Rešetnikov 4. septembra v rozhovore pre štátnu televíziu Rusko 1 uviedol, že Rusko "platí" za infláciu a vysoké úrokové sadzby "náročnou hospodárskou situáciou". Podľa jeho odhadov bol rast HDP v júli medziročne 0,4 %, zatiaľ čo v júni to bolo 1 %. Dodal, že inflácia cien výrobcov sa zastavila, čo nie je dobrým znamením a naznačuje nedostatočný dopyt. Mnohé strojárne sú v súčasnosti nedostatočne využité, niektoré prechádzajú na štvorhodinový pracovný týždeň a iné sa snažia optimalizovať náklady, vrátane mzdových nákladov. Aj keď sa nehovorí o prepúšťaní, je to znepokojujúci signál.
Politologička Ekaterina Schulmannová uviedla, že ruský autoritársky systém umožňuje vysokopostaveným technokratom určitú rétorickú flexibilitu, ale iba v ekonomickej sfére. Autokracia sa spolieha na odbornosť schopných manažérov, najmä tých, ktorí sú sústredení vo finančnom a ekonomickom bloku vlády. Prieskum nezávislého ruského strediska Levada Center z júna zistil, že 58 % Rusov označilo rastúce ceny za svoju najväčšiu obavu, zatiaľ čo iba 33 % uviedlo vojnu proti Ukrajine.
