Ruská sopka Kľučevskaja začala chrliť lávu po silnom zemetrasení
Sopka Kľučevskaja na Kamčatke sa prebudila po silnom zemetrasení. Pozorovatelia hlásia prúdy lávy a silné výbuchy. Vedci erupciu predpovedali.
Najvyššia aktívna sopka severnej pologule, Kľučevskaja sopka na ruskej Kamčatke, sa prebudila k životu. Erupcii predchádzalo silné zemetrasenie v Tichom oceáne.
Sopka Kľučevskaja, dominantná prírodná pamiatka Kamčatky, začala v stredu chrliť lávu. K erupcii došlo len niekoľko hodín po tom, ako oblasťou otriaslo rozsiahle zemetrasenie s magnitúdou 8,8, ktoré vyvolalo vlny tsunami naprieč Tichým oceánom.
"Na západnom svahu je pozorovaný zostup horúcej lávy. Nad sopkou je silná žiara, výbuchy," uviedla Ruská akadémia vied na Telegrame.
Sopka, týčiaca sa do výšky 4750 metrov, sa nachádza približne 450 kilometrov severne od Petropavlovska-Kamčatského. Posledná erupcia bola zaznamenaná v roku 2023. Vedci z Kamčatskej pobočky Geofyzikálnej služby Ruskej akadémie vied hlásili, že erupcii predchádzalo postupné napĺňanie krátera lávou a emisie popolčekových oblakov. Počas dňa vystúpil popol z erupcie do výšky až 3 kilometre nad úroveň mora.
Komentár redakcie: Erupcia Kľučevskej sopky je pripomienkou dynamickej geologickej aktivity Kamčatky a dôležitosti monitorovania sopečných oblastí. Hoci vedci erupciu predpovedali, prírodné katastrofy vždy predstavujú riziko pre obyvateľstvo a infraštruktúru.
Už 19. júla zverejnil Inštitút vulkanológie a seizmológie Ruskej akadémie vied snímku sopky s charakteristickým šošovkovitým oblakom nad kráterom, osvetleným lávou pod ním.
Kamčatka, prezývaná aj „krajina ohňa a ľadu“, je jednou z najaktívnejších vulkanických oblastí na svete. Nachádza sa tu približne 300 sopiek, z ktorých je aktívnych 29. Tokijské poradenské centrum pre sopečný popol (VAAC) vydalo varovanie, podľa ktorého sa popol šíri východným smerom rýchlosťou 10 uzlov a v priebehu nasledujúcich hodín sa môže rozšíriť do vzdialenosti stoviek kilometrov.
