Rusko sťahuje vedcov z iránskej jadrovej elektrárne v obave z izraelských útokov

Po stupňujúcich sa izraelských útokoch na iránske jadrové zariadenia Rusko urýchlene sťahuje svojich odborníkov z jadrovej elektrárne Búšehr, čím sa dostáva do ohrozenia desaťročia trvajúca spolupráca.

Izraelské údery na iránske jadrové zariadenia vyvolali znepokojenie najmä v Rusku, ktoré ako prvé začalo s jadrovou spoluprácou s Iránom, ignorujúc námietky Západu. Kremeľ reagoval na izraelské bombardovanie Iránu zo 13. júna slovami o hroziacej katastrofe.

Napriek kultúrnym rozdielom, desaťročia konfliktov so Západom zblížili Irán a Rusko. Rusko dlhodobo podporuje režimy a milície spriaznené s Iránom na Blízkom východe, vrátane režimu Bašára al-Asada v Sýrii.

Anna Borshchevskaya z Washington Institute uviedla, že Rusko aktívne podnecovalo chaos na Blízkom východe, pričom rozsiahla jadrová spolupráca medzi krajinami sa začala výstavbou jadrovej elektrárne Búšehr Ruskom. Okrem spoločného odporu voči Západu, jadrová energia, obchod so zbraňami a snaha o obchádzanie sankcií na fosílne palivá sú kľúčové body spájajúce Rusko a Irán.

Komentár redakcie: Evakuácia ruských vedcov z Iránu poukazuje na rastúce napätie v regióne a potenciálne prehodnotenie strategických partnerstiev. Jadrová spolupráca medzi Ruskom a Iránom, hoci ekonomicky výhodná, predstavuje pre Rusko aj bezpečnostné riziko a dilemu v jeho zahraničnej politike.

Elektráreň Búšehr, otvorená v roku 2007, je jediná funkčná jadrová elektráreň v Iráne. Pôvodne projekt nemeckej spoločnosti Siemens, výstavba bola prerušená po zvrhnutí šacha v roku 1979. Rusko elektráreň dokončilo a dodnes ju udržiava.

19. júna ruský prezident Vladimir Putin oznámil dohodu s Izraelom ohľadom bezpečnosti ruských odborníkov pracujúcich v Búšehri. Vedúci Rosatomu Alexej Lichačov však v ten istý deň oznámil evakuáciu zamestnancov a zvažuje úplnú evakuáciu.

Západ dlho odmietal ruskú výstavbu Búšehru zo strachu, že technológie by mohli byť zneužité na vývoj jadrových zbraní. Experti však poukazujú na to, že urán používaný v iránskych zariadeniach na obohacovanie je oddelený od Búšehru, kde má Rusko monopol. Richard Nephew z Columbia University spochybňuje potrebu Iránu jadrovú energiu, keďže má bohaté zásoby ropy a zemného plynu. Naznačuje, že program mohol byť zameraný na vývoj jadrových zbraní. John Erath z Centra pre kontrolu zbraní a nešírenie jadrových zbraní súhlasí, že hlavným motívom Iránu bola snaha získať skúsenosti s technológiami a manipuláciou s jadrovým materiálom.

Rusko zohrávalo kľúčovú úlohu pri vyjednávaní Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), známeho ako Iránska jadrová dohoda. Jadrové zariadenie Fordow, ktoré chce Izrael s pomocou USA zničiť, malo byť podľa dohody premenené na stabilné izotopové separačné zariadenie s ruskou pomocou. Experti sa zhodujú, že Rusko pôsobilo ako neutrálny sprostredkovateľ JCPOA, čo poukazuje na jeho jadrovú moc a ekonomické záujmy.

Kazachstan je najväčší producent uránu na svete, zatiaľ čo Rusko je najväčší predajca obohateného uránu. Zariadenia a palivo pre jadrové elektrárne sú ťažšie nahraditeľné ako ropa a plyn, čo vytvára ekonomickú závislosť na Rusku.

Príkladom spolupráce je aj dodávka iránskych dronov Shahed Rusku, ktoré začalo používať na Ukrajine koncom roka 2022. Rusko neskôr začalo vyrábať ich vlastnú verziu, Geran. Jadrová energia a schopnosť stavať jadrové reaktory sú pre Rusko zdrojom geopolitickej moci.

Rosatom oznámil výstavbu ďalšej jadrovej elektrárne v Iráne v roku 2019. Tento rok Irán podpísal zmluvu s Rosatomom na výstavbu ďalších ôsmich reaktorov, vrátane štyroch v Búšehri. Izraelské útoky začali 13. júna. Experti sú však skeptickí, že Rusko tieto elektrárne skutočne postaví a považujú to za symbolickú podporu Iránu.