Rusko útočí rekordným počtom dronov pred očakávaným telefonátom Trumpa s Putinom

V noci z 18. mája Rusko podniklo rozsiahly dronový útok na Ukrajinu. Incident sa odohral krátko po mierových rokovaniach a pred plánovaným telefonátom Trumpa s Putinom.

Rusko útočí rekordným počtom dronov pred očakávaným telefonátom Trumpa s Putinom
Zdroj: kyivindependent.com
Ukrajinské vzdušné sily hlásia najrozsiahlejší dronový útok od začiatku ruskej invázie, ktorý prichádza v čase zvýšeného diplomatického napätia.

Rusko podniklo rozsiahly útok s použitím 273 dronov, čo je najväčší zaznamenaný útok od začiatku invázie, informovali ukrajinské vzdušné sily. K útoku došlo len dva dni po prvých priamych mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom od roku 2022 a deň pred očakávaným telefonátom medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.

Mykola Kalašnyk, gubernátor Kyjevskej oblasti, oznámil jednu obeť a troch zranených. Presný počet obetí sa stále upresňuje. Počas noci bolo v hlavnom meste počuť viacero explózií, keď pracovala protivzdušná obrana.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že zachytili 88 dronov, zatiaľ čo 128 ďalších zmizlo z radarov, pravdepodobne použitých ako návnada na preťaženie obrany. Na obrane sa podieľali jednotky elektronického boja, mobilné palebné tímy a protilietadlové systémy.

Komentár redakcie: Útok dronmi prichádza v citlivom období, keď sa objavujú náznaky možných rokovaní. Ruská eskalácia môže byť vnímaná ako snaha o posilnenie vyjednávacej pozície, no zároveň podkopáva akékoľvek úsilie o deeskaláciu konfliktu. Komentáre z Redditu zdôrazňujú skepticizmus verejnosti voči ruským mierovým snahám: 'Mier je to, čo chcú, že?' a 'Putin si nekúpil Biely dom len preto, aby teraz prestal.'

Predchádzajúci najväčší útok sa odohral 23. februára, kedy do ukrajinského vzdušného priestoru preniklo 267 dronov, uviedol hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat.

Napriek narastajúcemu medzinárodnému tlaku na bezpodmienečné prímerie, Moskva zintenzívnila útoky, čím demonštruje pokračujúci odpor a pohŕdanie diplomatickým úsilím.

Na mierových rozhovoroch 16. mája v Istanbule sa zúčastnili iba nižšie postavení ruskí predstavitelia, napriek tomu, že Kremeľ tieto diskusie navrhol. Volodymyr Zelenskyj vyzval Putina na osobnú účasť, pričom zdôraznil, že iba ruský líder môže nariadiť prímerie.

Ruskí vyjednávači zopakovali rozsiahle požiadavky: Ukrajina sa má vzdať ambícií vstúpiť do NATO, odmietnuť zahraničnú vojenskú podporu, zrušiť nároky na reparácie a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymom a štyrmi okupovanými regiónmi – požiadavky, ktoré Kyjev kategoricky odmietol.

Trump sa snažil sprostredkovať dohodu, no doposiaľ neuvalil nové sankcie na Moskvu, a to aj napriek narastajúcej frustrácii amerických spojencov z odmietania ukončiť útoky.