Rusko žiada zničenie západných zbraní na Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny

Moskva bude trvať na tom, aby Ukrajina v rámci akejkoľvek dohody o prímerí zlikvidovala všetky zbrane dodané zo Západu. Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško.

Alexander Gruško v rozhovore pre štátne noviny Izvestija, publikovanom 16. júna, uviedol, že súčasťou akejkoľvek dohody o prímerí musí byť aj zničenie západných zbraní na Ukrajine. "Všetky tieto prebytky musia byť zničené. Všetky medzinárodné postupy sú známe. Musia byť zredukované, zlikvidované a zabezpečené," povedal Gruško bez uvedenia podrobností.

Jeho vyjadrenia odzrkadľujú narastajúci zoznam maximalistických požiadaviek Moskvy, prezentovaných v tzv. "mierovom memorande" počas nedávnych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule 2. júna. Dokument žiada, aby Ukrajina uznala ruskú anexiu Krymu a štyroch čiastočne okupovaných oblastí – Chersonskej, Doneckej, Záporožskej a Luhanskej – a požaduje úplné stiahnutie ukrajinských vojsk a demobilizáciu.

Gruško tvrdí, že západná vojenská pomoc ohrozuje nielen Rusko, ale aj Európu, pričom varuje, že zbrane by mohli skončiť na čiernych trhoch. "Je šialené, akí nezodpovední sú niektorí politici, ktorí stále zaplavujú trh zbraňami," povedal. Neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že by Kyjev odvádzal západné zbrane alebo podporoval obchodovanie so zbraňami – ide o naratív šírený ruskou propagandou s cieľom oslabiť podporu Kyjevu. Nezávislý dohľad zo strany partnerských štátov a inštitúcií opakovane zistil, že Ukrajina používa západné zbrane na svoju obranu proti rozsiahlej ruskej invázii.

Komentár redakcie: Požiadavky Ruska na zničenie západných zbraní na Ukrajine sú vnímané ako pokus oslabiť obranyschopnosť krajiny a uľahčiť prípadné budúce útoky. Kyjev naďalej odmieta ultimáta a trvá na svojich podmienkach pre mierové rokovania, ktoré zahŕňajú humanitárne opatrenia a euroatlantickú integráciu.

Ruské návrhy by ďalej zabránili Ukrajine vstúpiť do NATO alebo vojenských aliancií, zakázali by premiestňovanie jej ozbrojených síl a zastavili by akúkoľvek západnú vojenskú pomoc a zdieľanie spravodajských informácií. Prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol požiadavky Moskvy a povedal, že ruská delegácia v Istanbule priznala, že ich "memorandum" je ultimátum, ktoré Ukrajina nemôže prijať.

Na rozdiel od toho sa ukrajinský návrh zameral na humanitárne opatrenia, vrátane výmeny zajatcov, návratu unesených detí a zabezpečenia práva vstúpiť do EÚ a NATO. Kyjev tiež vyzval na využitie zmrazených ruských aktív na zaplatenie rekonštrukcie a na prepojenie akejkoľvek úľavy od sankcií s overeným prímerím. Napriek dvom kolám rokovaní v máji a júni sa nedosiahol žiadny politický prelom. Moskva naďalej odmieta výzvy na bezpodmienečné prímerie, zatiaľ čo Ukrajina nalieha na ukončenie nepriateľských akcií.