Ruský rozpočet v mínuse: Deficit už prekročil ročný cieľ o 30 %, dosiahol 61 miliárd dolárov
Nárast deficitu súvisí s rekordnými výdavkami na obranu a varovaniami pred možnou recesiou. Kremeľ sa snaží situáciu riešiť aj administratívnymi zásahmi.
Ruský federálny rozpočet zaznamenal ku koncu júla prudký nárast deficitu na 4,9 bilióna rubľov (61,4 miliardy dolárov). Pôvodný plán pre rok 2025 pritom počítal s deficitom 3,8 bilióna rubľov. Aktuálne čísla tak cieľ prekračujú o vyše 30%.
Ministerstvo financií uviedlo, že samotný deficit narástol v júli o 1,2 bilióna rubľov (15 miliárd dolárov), a to hlavne v dôsledku poklesu priemernej ceny ropy. Za sedem mesiacov už Rusko minulo 25,2 bilióna rubľov (316 miliárd dolárov) z celkového ročného rozpočtu 42,3 bilióna rubľov (530 miliárd dolárov), pričom tradične najvyššie výdavky prichádzajú až na konci roka.
Júlové príjmy dosiahli 2,7 bilióna rubľov (33,8 miliardy dolárov), zatiaľ čo výdavky vystrelili na 3,9 bilióna rubľov (48,9 miliardy dolárov), čo je výrazný nárast oproti júnovým 3,2 biliónom rubľov (40,1 miliardy dolárov). Ministerstvo síce tvrdí, že výdavky sú "v súlade s plánom", celkový stav rozpočtu signalizuje horšiu situáciu. Nominálne príjmy medziročne vzrástli len o 2,8 %, zatiaľ čo výdavky poskočili o 20,8 %. V reálnom vyjadrení, po zohľadnení inflácie, príjmy klesli.
Príjmy z ropy a zemného plynu, ktoré stále tvoria približne tretinu federálneho príjmu, klesli za prvých sedem mesiacov roka o 18,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Pokles sa zrýchlil z 16,9 % medziročného poklesu zaznamenaného za prvý polrok. Ministerstvo financií ako hlavné príčiny uviedlo slabé ceny ropy a silný rubeľ. Cena ropy Brent k 8. augustu klesla na 66,40 dolárov za barel, čo je najväčší týždenný pokles od júna.
Komentár redakcie: Donald Trump spojil ruský ekonomický pokles so svojou snahou o mier, pričom uviedol, že klesajúce príjmy z ropy môžu prinútiť Vladimira Putina ukončiť vojnu na Ukrajine.
V júni ruský opozičný politik Vladimir Milov uviedol, že Kremeľ vyčerpáva svoje rezervy na pokrytie rastúceho rozpočtového deficitu a financovanie vojny. Podľa neho sa investície do Ruska nehrnú a všetko sa vyvíja len na úkor rozpočtových prostriedkov, ktoré sa znižujú.
Podľa prokremeľskej publikácie Kommersant Kremeľ plánuje zaviesť cenové stropy na základné potraviny, ako je zelenina, mliečne výrobky a hydina, aby čelil rastúcim vojenským výdavkom a vysokej inflácii. Milov pripisuje nárast cien sankciám, ekonomickej izolácii a narušeniu obchodných sietí.
