Samota v detstve zvyšuje riziko demencie a kognitívneho úpadku v dospelosti, naznačuje štúdia

Nová analýza dát z rozsiahlej čínskej štúdie odhalila, že ľudia, ktorí v detstve prežívali pocity osamelosti, majú v dospelosti o 41 % vyššie riziko rozvoja demencie. Zároveň u nich dochádza k rýchlejšiemu vekom podmienenému kognitívnemu úpadku.

S pribúdajúcim vekom dochádza u ľudí k prirodzenému poklesu kognitívnych funkcií. Tento proces je spočiatku nenápadný, no s vekom sa môže zrýchľovať. Najčastejšie je ovplyvnená rýchlosť spracovania informácií a pracovná pamäť. Naopak, kognitívne schopnosti založené na skúsenostiach a získaných vedomostiach bývajú menej dotknuté. Hovoríme o vekom podmienenom kognitívnom úpadku, ktorý je bežnou súčasťou starnutia a sám o sebe nepredstavuje patológiu.

Demencia je na rozdiel od toho patologický stav, pri ktorom je kognitívny úpadok rýchly a veľmi závažný. Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá sa prejavuje postupnou stratou mozgových buniek a narušením kľúčových nervových sietí. Na rozdiel od bežného vekom podmieneného kognitívneho úpadku, demencia ovplyvňuje základné funkcie, ako je reč, uvažovanie a stabilita pamäte. Vedie k rozsiahlym štrukturálnym zmenám v mozgu, vrátane zmenšovania hipokampu.

Aj keď demencia nie je vyliečiteľná, výskumy naznačujú, že fyzická aktivita, kognitívne aktivity a sociálna interakcia môžu pomôcť spomaliť úpadok súvisiaci s vekom a znížiť riziko demencie. Vzhľadom na predlžovanie ľudského života, čoraz viac ľudí dosahuje vek, kedy sa stretáva s kognitívnym úpadkom a demenciou. To viedlo k tomu, že výskum faktorov ovplyvňujúcich riziko demencie a tempo vekom podmieneného kognitívneho úpadku sa stal pre mnohých prioritou.

Komentár redakcie: Štúdia potvrdzuje dôležitosť prežívania kvalitného detstva pre zdravie v dospelosti. Prevencia osamelosti a podpora sociálnych vzťahov u detí môže mať významný vplyv na zníženie rizika demencie v neskoršom veku.

Autor štúdie Jinqi Wang a jeho kolegovia sa zamerali na zistenie, či osamelosť v detstve súvisí s kognitívnym úpadkom a rizikom demencie v dospelosti a či osamelosť v dospelosti sprostredkováva alebo modifikuje tieto asociácie. Osamelosť v detstve definovali ako subjektívne pocity osamelosti a absenciu blízkych priateľstiev pred dosiahnutím veku 17 rokov.

Vedci analyzovali dáta z čínskej longitudinálnej štúdie zdravia a dôchodku (CHARLS). CHARLS je celoštátna štúdia čínskych dospelých vo veku 45 rokov a viac. V roku 2011 štúdia získala celkovo 17 707 účastníkov z 28 provincií Číny a pravidelne zbierala následné dáta. Hoci dáta boli zbierané do roku 2020, vedci obmedzili svoju analýzu na sledovanie do roku 2018, aby sa vyhli skresleniu súvisiacemu s pandémiou COVID-19. Informácie o osamelosti v detstve boli získavané prostredníctvom osobných rozhovorov počas zberu dát v roku 2014.

Vzhľadom na to, že niektorí účastníci zo štúdie vypadli a niektorí sa nezúčastnili všetkých prieskumov a rozhovorov, autori štúdie použili dáta od 13 592 účastníkov, ktorí mali všetky potrebné výsledky. Ich priemerný vek na začiatku štúdie bol 58 rokov. Približne 53 % z nich boli ženy.

Výsledky ukázali, že v porovnaní s účastníkmi, ktorí neuvádzali pocity osamelosti v detstve, účastníci, ktorí boli v detstve osamelí, mali tendenciu zažívať rýchlejší kognitívny úpadok. Taktiež mali o 41 % vyššie riziko rozvoja demencie v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí v detstve osamelí neboli.

Tieto asociácie pretrvávali aj po tom, čo autori štúdie kontrolovali vplyv osamelosti v dospelosti. Avšak, osamelosť v dospelosti bola možným mediátorom malej časti (8,5 %) asociácie medzi osamelosťou v detstve a kognitívnym úpadkom. Bola tiež možným mediátorom 17,2 % asociácie medzi osamelosťou v detstve a demenciou.

"Tieto zistenia naznačujú, že osamelosť v detstve môže slúžiť ako nezávislý rizikový faktor pre kognitívny úpadok a demenciu v neskoršom veku, čo zdôrazňuje potrebu včasných intervencií na zmiernenie jej dlhodobých dôsledkov pre kognitívne zdravie počas celého života," uzavreli autori štúdie.

Štúdia prispieva k vedeckému porozumeniu rizikových faktorov pre demenciu a zrýchlený kognitívny úpadok v pokročilom veku. Je však potrebné poznamenať, že dáta o osamelosti v detstve neboli zbierané v detstve, ale boli založené na subjektívnych výpovediach účastníkov, keď už mali viac ako 45 rokov. To ponecháva priestor pre to, aby spätné skreslenie ovplyvnilo výsledky.

Práca "Osamelosť v detstve a kognitívny úpadok a riziko demencie u dospelých v strednom a staršom veku," bola autorsky spracovaná Jinqi Wangom, Danyang Jiaom, Xiaoyu Zhaom, Yixing Tianom, Haibinom Li, Xia Li, Chen Shengom, Lixin Taoom, Hui Chenom, Zhiyuan Wuom a Xiuhua Guom.