Šéf WHO: Gaza čelí hromadnému hladomoru spôsobenému človekom, humanitárne organizácie bijú na poplach

Hromadné hladovanie v Gaze je zapríčinené blokádou humanitárnej pomoci, upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia. Vyše sto organizácií vyzýva Izrael na umožnenie prístupu zásob pre zmiernenie katastrofálnej situácie.

Podľa šéfa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tédrosa Adhanoma Ghebreyesusa je situácia v Gaze definovaná ako „hromadné hladovanie spôsobené človekom“ v dôsledku blokády. Výzvu na umožnenie vstupu humanitárnej pomoci adresovalo Izraelu 109 organizácií, vrátane Lekárov bez hraníc, Oxfam International a Amnesty International.

V spoločnom liste tieto organizácie poukazujú na fakt, že tony potravín, vody, zdravotníckeho materiálu a paliva sú nedostupné, zatiaľ čo humanitárne organizácie nemajú povolený prístup k nim ani ich distribúciu. Obmedzenia zo strany izraelskej vlády v kombinácii s totálnou blokádou vedú podľa nich ku chaosu, hladovaniu a úmrtiam.

Svedectvá priamo z Gazy hovoria o zúfalstve, kde deti žiadajú svojich rodičov, aby mohli ísť do neba, pretože tam je aspoň jedlo. Zvyšuje sa počet úmrtí v dôsledku nedostatku potravín, na čo humanitárne organizácie upozorňovali už mesiace. Podľa zdravotníckych úradov zomrelo v priebehu 24 hodín najmenej 10 ľudí na hlad, čím sa celkový počet obetí hladu zvýšil na 111, z toho 80 detí. Bežné sú správy o ľuďoch, ktorí odpadávajú od hladu cestou k distribučným miestam a fotografie tiel s vystupujúcimi rebrami.

Komentár redakcie: Situácia v Gaze poukazuje na alarmujúci stav, kedy humanitárna pomoc je blokovaná a civilné obyvateľstvo trpí hladomorom. Medzinárodné spoločenstvo čelí výzve, aby zabezpečilo účinné doručenie pomoci a zabránilo ďalším stratám na životoch.

Priemerná denná distribúcia pomoci dosahuje ekvivalent približne 28 nákladných vozidiel humanitárneho tovaru. Pred vojnou vstupovalo do Gazy približne 500 nákladných vozidiel denne, aby zásobili viac ako 2 milióny obyvateľov.

Okrem hladu sa zvyšuje aj počet zabitých civilistov. Podľa analýzy dát OSN bol júl jedným z najsmrteľnejších mesiacov vojny v Gaze, pričom každých 12 minút bol zabitý jeden človek.

Izraelské údery si vyžiadali životy najmenej 21 ľudí, z ktorých viac ako polovica boli ženy a deti. Medzi obeťami sú aj dvaja palestínski novinári, čím sa celkový počet zabitých mediálnych pracovníkov zvýšil na 229 od začiatku vojny.

Kontroverzie vyvoláva aj distribúcia potravín prostredníctvom Gaza Humanitarian Foundation (GHF), podporovanej USA a Izraelom. Miesta distribúcie boli označené predstaviteľmi OSN za „pasce na smrť“. GHF tvrdí, že zabraňuje Hamasu kradnúť potraviny, čo zdieľa aj Izrael. Humanitárne organizácie však GHF odsudzujú za porušovanie princípov pomoci a potenciálnu spoluúčasť na vojnovom zločine, ktorým je použitie hladomoru ako zbrane.

Podľa OSN zabila izraelská armáda od konca mája viac ako 1000 Palestínčanov, ktorí sa pokúšali dostať k distribučným miestam s potravinami.

Zatiaľ čo humanitárna kríza eskaluje, diplomatické úsilie o prímerie naberá na obrátkach. Americký vyslanec pre Blízky východ smeruje do Ríma na rokovania s izraelskými a palestínskymi predstaviteľmi.

Dvadsaťosem krajín, vrátane spojencov Izraela, vydalo vyhlásenie, v ktorom vyzývajú na ukončenie vojny a označujú odopieranie humanitárnej pomoci za neakceptovateľné.

Izraelská armáda tvrdí, že považuje prepravu humanitárnej pomoci do Gazy za mimoriadne dôležitú a spolupracuje na jej uľahčení s medzinárodným spoločenstvom. Odmieta obvinenia, že bráni pomoci dostať sa do Gazy, a obviňuje Hamas z krádeže potravín, čo militantná skupina popiera.

Vojenská kampaň Izraela v Gaze si vyžiadala viac ako 59 000 obetí, pričom začala po útoku vedenom Hamasom 7. októbra 2023, pri ktorom zomrelo približne 1200 ľudí.