Sexuálne prenosná nákaza proti malárii? Vedci geneticky upravili smrteľnú hubu pre komáre
Entomológovia z University of Maryland vytvorili smrteľnú hubu, ktorá sa pohlavne prenáša medzi komármi Anopheles, prenášajúcimi maláriu. Táto metóda predstavuje sľubnú alternatívu k tradičným insekticídom, voči ktorým si komáre vyvíjajú odolnosť.
Komáre, dlhodobý postrach ľudstva a prenášači smrteľných chorôb, čelia novej hrozbe. Vedci vyvinuli inovatívny spôsob boja proti malárii – geneticky upravenú hubu, ktorá sa šíri pohlavne a decimuje populáciu komárov.
Tím entomológov z University of Maryland využil prirodzene sa vyskytujúcu hubu Metarhizium, ktorá produkuje neurotoxíny špecifické pre hmyz. Tieto neurotoxíny sú dostatočne silné na zabitie samíc komárov, ktoré prenášajú maláriu. Princíp spočíva v poprášení samčekov komárov modifikovanými spórami huby, čím sa vytvorí sexuálne prenosná infekcia.
Huba Metarhizium je síce známa svojou schopnosťou prenosu pohlavným stykom, avšak prirodzené kmene vykazovali nízku úmrtnosť. Novo upravená verzia preukázala oveľa vyššiu účinnosť v terénnych testoch v Burkina Faso v západnej Afrike. Takmer 90 % samíc uhynulo do dvoch týždňov od párenia s infikovanými samčekmi, v porovnaní so 4 % úmrtnosťou pri divokom type Metarhizium. Dôležité je, že táto hubová infekcia neodradila samice komárov od párenia sa s infikovanými samčekmi.
Napriek svojej smrtiacnosti pre komáre je geneticky upravená huba Metarhizium pre ľudí neškodná. Samčeky komárov infikované hubou môžu prenášať spóry až 24 hodín viacerým partnerkám, čo z tejto metódy robí ideálne riešenie pre použitie v prírodnom prostredí.
Komentár redakcie: Nová stratégia v boji proti malárii využíva sexuálne správanie komárov na šírenie smrtiacej nákazy. Hoci táto metóda vyzerá sľubne, je potrebné dôkladné zhodnotenie potenciálnych environmentálnych dopadov pred jej rozsiahlym nasadením.
„Na tejto hube je obzvlášť sľubné to, že využíva existujúce správanie komárov, namiesto toho, aby išla proti ich prirodzeným návykom,“ hovorí spoluautor štúdie Raymond St. Leger. „Na rozdiel od pesticídov alebo iných chemických metód kontroly, voči ktorým si komáre môžu vyvinúť rezistenciu, táto metóda využíva biológiu komárov na doručenie kontrolného činidla.“
Prečo sú takéto prístupy potrebné? Hlavným dôvodom je pozoruhodná prispôsobivosť komárov. Komáre a parazity prenášané komármi si vyvinuli rezistenciu voči chemickým látkam a antimalarikám. Niektoré populácie komárov sa dokonca prispôsobili vyhýbaniu sa sieťam proti komárom a repelentom, pričom si na odpočinok vyberajú vonkajšie prostredie.
„Je to v podstate preteky v zbrojení medzi komármi a nami,“ hovorí St. Leger. „Tak ako sa neustále prispôsobujú tomu, čo vytvárame, musíme neustále vyvíjať nové a kreatívne spôsoby, ako s nimi bojovať.“
Štúdia bola publikovaná v časopise Scientific Reports.
