Šimpanzy bonobo odmietajú nerovnosť: Uprednostňujú spravodlivé odmeňovanie

Nová štúdia odhalila, že šimpanzy bonobo reagujú negatívne na nerovnaké odmeňovanie. Častejšie odmietali spolupracovať, ak dostali horšiu odmenu ako ich partner, čo naznačuje silný zmysel pre spravodlivosť.

Otázka, či zvieratá mimo ľudskej rasy vnímajú spravodlivosť, je dlhodobo diskutovaná. Niektoré štúdie naznačujú, že primáty a iné kooperujúce druhy prejavujú averziu k nerovnosti, zatiaľ čo iné tvrdia, že reakcie na nerovnaké odmeny možno vysvetliť frustráciou, sociálnym sklamaním alebo očakávaniami súvisiacimi s jedlom. Pre hlbšie pochopenie evolučných koreňov spravodlivosti, vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu a Utrechtskej univerzity skúmali averziu k nerovnosti u bonobo, jedného z najbližších príbuzných človeka.

Štúdia prebiehala v Primátnom výskumnom centre Wolfganga Köhlera v Lipsku so šiestimi šimpanzmi bonobo. Vedci realizovali dve série experimentov s použitím zavedených paradigiem nerovnosti: v jednej si bonobo vymieňali žetóny za odmeny a v druhej testovali, či ich reakcie nespôsobilo sklamanie z experimentátora.

Výsledky ukázali, že bonobo častejšie odmietali spolupracovať, ak dostali menšiu odmenu ako ich partner. Na rozdiel od šimpanzov, ich reakcie nebolo možné vysvetliť iba sklamaním, čo podporuje myšlienku, že bonobo skutočne rozpoznávajú nespravodlivé zaobchádzanie a reagujú naň. „Zistili sme, že bonobo častejšie odmietali účasť, keď čelili nerovnakým odmenám,“ vysvetľuje prvá autorka Kia Radovanović z Utrechtskej univerzity. „Na rozdiel od šimpanzov, ich reakcie neboli iba dôsledkom sklamania z experimentátora, ale odrážali skutočnú averziu k nerovnakému zaobchádzaniu.“

Komentár redakcie: Táto štúdia pridáva ďalší dôkaz k rastúcemu množstvu výskumov, ktoré ukazujú, že zmysel pre spravodlivosť nie je výlučne ľudskou vlastnosťou. Je zaujímavé sledovať, ako sociálne väzby ovplyvňujú vnímanie nerovnosti, čo poukazuje na komplexnú interakciu medzi kogníciou a sociálnym správaním. Výsledky naznačujú, že dôležitosť rovnosti a spravodlivosti sa mohla vyvinúť už u našich primátnych predkov, čo je dôležité pre stabilitu a úspech sociálnych skupín. Budúce štúdie by sa mali zamerať na skúmanie týchto mechanizmov v rôznych kontextoch a s väčšími skupinami jedincov.

Zaujímavé je, že bonobo boli tolerantnejší voči nerovnosti pri interakcii s blízkymi partnermi, podobne ako je to u ľudí. To naznačuje, že sociálne väzby môžu ovplyvňovať reakcie na spravodlivosť, čo posilňuje myšlienku, že averzia k nerovnosti sa vyvinula ako stabilizačná sila pre spoluprácu. „Táto štúdia prináša nové poznatky o tom, ako sa mohla vyvinúť spravodlivosť, ale je potrebný ďalší výskum,“ hovorí Daniel Haun, riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu. „Testovanie väčších skupín bonobo a skúmanie averzie k nerovnosti v prirodzených kooperačných podmienkach bude kľúčové pre spresnenie nášho chápania.“

Zistenia prispievajú k prebiehajúcej debate o averzii k nerovnosti a zdôrazňujú bonobo ako jedinečný model pre štúdium evolúcie spravodlivosti.