Škaredí okoloidúci zvyšujú atraktivitu? Štúdia odhaľuje vplyv tvárí v pozadí na vnímanie osobnosti

Nový výskum zistil, že tváre v pozadí ovplyvňujú, ako vnímame osobnosť druhých. Menej atraktívne tváre vedľa cieľovej osoby môžu zvýšiť jej vnímanú atraktivitu a pozitívne črty.

Nová štúdia publikovaná v časopise Current Psychology naznačuje, že pri vytváraní dojmu o niekom hrá rolu kontext. Konkrétne, prítomnosť menej atraktívnych tvárí v pozadí môže spôsobiť, že stredne atraktívna tvár sa bude zdať atraktívnejšia a bude s ňou spojených viac pozitívnych vlastností. Výskumníci túto teóriu overili meraním elektrickej aktivity mozgu, ktorá ukázala, že emocionálna reakcia na okolie ovplyvňuje naše vnímanie.

Predchádzajúce štúdie sa zameriavali na vnímanie tvárí izolovane, pričom zistili, že atraktivita je spojená s pozitívnymi vlastnosťami, ako je láskavosť a inteligencia. Autori novej štúdie si však všimli, že v reálnom živote tváre zriedka posudzujeme izolovane. Preto sa zamerali na zistenie, ako atraktivita okolitých tvárí ovplyvňuje vnímanie cieľovej osoby, najmä ak sa táto osoba odlišuje od ostatných.

Na meranie mozgovej aktivity počas posudzovania tvárí použili metódu evokovaných potenciálov (ERP). Sledovali, ako účastníci reagovali na páry tvárí s rôznou úrovňou atraktivity a ako to ovplyvnilo ich hodnotenie osobnosti. Účastníkom boli ukázané páry ženských tvárí – jedna stredne atraktívna a druhá buď veľmi atraktívna, alebo málo atraktívna. Následne im bolo ukázané slovo popisujúce osobnosť a mali posúdiť, či sa slovo hodí k osobnosti zobrazenej tváre. Počas hodnotenia bola zaznamenaná mozgová aktivita, s dôrazom na oblasti spojené s emocionálnym spracovaním a sémantickým konfliktom.

Komentár redakcie: Štúdia potvrdzuje, že vnímanie krásy je relatívne a kontextuálne. To, ako vnímame druhých, ovplyvňujú nielen ich vlastné črty, ale aj porovnanie s okolím. Výsledky môžu mať dôsledky pre marketing a sociálne interakcie.

Do štúdie sa zapojilo 47 študentov vysokých škôl vo veku 18 – 24 rokov. Všetci účastníci boli praváci, mali normálne alebo korigované videnie a neuviedli žiadnu históriu neurologických alebo psychiatrických porúch. Jeden účastník bol vylúčený kvôli nadmernému šumu v EEG dátach. Každý účastník absolvoval 80 pokusov, počas ktorých si prezeral páry tvárí a potom posudzoval, či sa slovo hodí k jednej z tvárí. Výskumníci sa zamerali na tváre so „strednou atraktivitou“ ako na cieľové a spárovali ich buď s vysoko atraktívnymi, alebo málo atraktívnymi tvárami v pozadí. Dôležité je, že cieľová tvár bola vždy so strednou atraktivitou, zatiaľ čo spárovaná tvár sa líšila v atraktivite.

Štúdia použila celkovo 160 fotografií ženských tvárí, ktoré boli vopred hodnotené nezávislou skupinou. Každá fotografia bola upravená tak, aby odstránila vonkajšie prvky, ako sú vlasy a doplnky, čím sa zabezpečilo, že hodnotenia budú založené iba na štruktúre tváre. Slová použité v štúdii pozostávali z piatich pozitívnych vlastností (ako „láskavý“ a „priateľský“) a piatich negatívnych vlastností (ako „rigidný“ a „ľahostajný“). Účastníci reagovali označením, či veria, že slovo popisuje tvár.

Výsledky ukázali, že účastníci častejšie spájali cieľové tváre s pozitívnymi vlastnosťami ako s negatívnymi. Celkovo bolo 66 % slov s pozitívnymi vlastnosťami hodnotených ako zodpovedajúcich cieľovej tvári, v porovnaní s iba 29 % slov s negatívnymi vlastnosťami. Zaujímavý vzor sa však objavil, keď sa zohľadnila atraktivita tváre v pozadí. Rozdiel v pozitívnych oproti negatívnym hodnoteniam bol výrazne väčší, keď bola tvár v pozadí neatraktívna, v porovnaní s prípadmi, keď bola atraktívna. Inými slovami, účastníci mali väčšiu tendenciu vnímať stredne atraktívnu tvár ako obzvlášť pozitívnu, keď bola spárovaná s menej atraktívnou tvárou.

Výskumníci sa tiež zamerali na reakčné časy. Účastníci reagovali rýchlejšie, keď bola tvár v pozadí málo atraktívna, v porovnaní s prípadmi, keď bola vysoko atraktívna. To naznačuje, že emocionálny dopad párovania mohol v niektorých kontextoch uľahčiť posudzovanie vlastností. Na ďalšie preskúmanie tohto javu štúdia analyzovala špecifické ERP komponenty – mozgové signály, ktoré odrážajú, ako ľudia spracovávajú informácie.

Kľúčový komponent, N400, je spojený s detekciou nesúladu medzi očakávaniami a skutočným vstupom. Keď slovo sémanticky nezodpovedá predchádzajúcemu stimulu – ako neočakávaný popis vlastnosti nasledujúci po tvári – amplitúda N400 sa stáva negatívnejšou. V tejto štúdii bol N400 výrazne väčší pre negatívne slová ako pre pozitívne, čo naznačuje väčší konflikt, keď účastníci museli spojiť negatívne slovo s cieľovou tvárou. To naznačuje, že tváre boli vo všeobecnosti interpretované ako konzistentnejšie s pozitívnymi vlastnosťami, najmä keď boli spárované s inými tvárami.

Ďalším zaujímavým komponentom bol neskorý pozitívny potenciál (LPP), ktorý odráža emocionálne zapojenie. Tu výskumníci našli významný rozdiel: tváre s nízkou atraktivitou v pozadí vyvolali silnejšiu emocionálnu reakciu, čo sa prejavilo vo väčších amplitúdach LPP. Táto zvýšená emocionálna reakcia môže vysvetľovať, prečo sa odvodzovanie vlastností o cieľových tvárach stalo pozitívnejším v týchto kontextoch. Je pozoruhodné, že komponenty v počiatočnej fáze súvisiace s detekciou tváre a pozornosťou (N170 a EPN) sa medzi podmienkami významne nelíšili, čo naznačuje, že emocionálny vplyv sa objavil neskôr v priebehu spracovania.

Zistenia poukazujú na dynamickú interakciu medzi vizuálnym kontextom, emocionálnou reakciou a sociálnym hodnotením. Keď ľudia vidia viacero tvárí, ich úsudky o jednej tvári sú formované nielen črtami tváre, ale aj tým, ako sa porovnáva s ostatnými, a emocionálnymi reakciami, ktoré tieto porovnania vyvolávajú. Je zaujímavé, že menej atraktívne tváre v pozadí mali silnejší vplyv ako vysoko atraktívne, pravdepodobne kvôli väčšiemu emocionálnemu kontrastu, ktorý vytvorili. Tento vzor podporuje myšlienku, že emocionálne spracovanie zohráva ústrednú úlohu v tom, ako ľudia hodnotia ostatných, aj keď si to explicitne neuvedomujú.

Štúdia ponúka nový pohľad na známy stereotyp „krása je dobrá“ tým, že ukazuje, že úsudky môžu byť závislé od kontextu a ovplyvnené emocionálnymi podnetmi z okolitých tvárí. Hoci atraktívni ľudia sú stále vo všeobecnosti vnímaní priaznivejšie, táto priaznivosť sa môže rozšíriť aj na ostatných, ak kontext zahŕňa nelichotivé porovnania. Emocionálne reakcie na tváre v pozadí môžu zosilniť alebo zmierniť, ako sú vnímané cieľové tváre, najmä ak pozorovateľ spracováva viacero tvárí súčasne.

Jedným z obmedzení štúdie je, že použila iba ženské tváre. Toto bolo vykonané s cieľom kontrolovať možné rodové efekty a zosúladiť sa s predchádzajúcimi štúdiami, ale to znamená, že výsledky sa nemusia dať zovšeobecniť na úsudky mužských tvárí alebo na porovnania medzi pohlaviami. Tiež, pretože všetci účastníci boli heterosexuálni mladí dospelí, budúce štúdie by mali preskúmať, či tieto zistenia platia v rôznorodejších populáciách. Ďalším obmedzením je použitie vysoko štandardizovaných obrázkov tváre. Hoci to pomohlo kontrolovať premenné, môže to obmedziť ekologickú platnosť výsledkov, pretože dojmy z reálneho života zahŕňajú zložitejšie prvky, ako je účes, výraz a smer pohľadu.

Výskumníci tiež poznamenávajú, že neuviedli neutrálnu východiskovú podmienku, kde by bola zobrazená iba cieľová tvár. Zahrnutie takéhoto porovnania v budúcom výskume by mohlo pomôcť určiť, či tváre s vysokou a nízkou atraktivitou v pozadí zvyšujú alebo potláčajú pozitívne odvodzovanie vlastností. Okrem toho, hoci sa táto štúdia zamerala na špecifické komponenty ERP, iné mozgové signály – ako napríklad P300 alebo P2, ktoré sa podieľajú na pozornosti a detekcii – by tiež mohli zohrávať úlohu pri spracovaní viacerých tvárí.

Štúdia „Getting close to beauty makes you better: the influence of background facial attractiveness on trait inferences“ bola autorsky podpísaná Shangfeng Han, Chen Hu, Wenxiu Su, Yuhong Sun, Junlong Huang, Shimin Fu, a Yuejia Luo.