Skorý smartfón, horšia psychika? Štúdia spája vlastníctvo mobilu pred 13. rokom s problémami v dospelosti

Globálna štúdia na vzorke vyše 100 000 mladých ľudí naznačuje spojitosť medzi skorým vlastníctvom smartfónu a zhoršením psychického zdravia v dospelosti. Alarmujúce zistenia nabádajú k opatrnosti.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Human Development and Capabilities odhalil, že mladí dospelí (18-24 rokov), ktorí dostali svoj prvý smartfón vo veku 12 rokov alebo skôr, častejšie vykazovali samovražedné myšlienky, agresivitu, odtrhnutie od reality, problémy s emocionálnou reguláciou a nízke sebavedomie.

Dáta tiež poukazujú na to, že tieto negatívne dopady skorého vlastníctva smartfónu súvisia predovšetkým s prístupom na sociálne siete v mladom veku, vyšším rizikom kyberšikany, narušeným spánkom a zlými rodinnými vzťahmi v dospelosti.

Tím expertov zo Sapien Labs, ktorý spravuje najväčšiu svetovú databázu mentálneho zdravia – Global Mind Project, z ktorej čerpali dáta pre tento výskum – vyzýva na urgentné kroky na ochranu duševného zdravia budúcich generácií.

Komentár redakcie: Nová štúdia potvrdzuje obavy o vplyve skorého používania smartfónov na psychické zdravie mladých. Je nevyhnutné, aby sme sa ako spoločnosť zamysleli nad tým, ako chránime naše deti v digitálnom veku.

"Naše dáta naznačujú, že skoré vlastníctvo smartfónu – a s ním spojený prístup na sociálne siete – je spojené s výraznou zmenou v oblasti duševného zdravia a pohody v ranej dospelosti," hovorí vedúca autorka štúdie, neurovedkyňa Dr. Tara Thiagarajan, zakladateľka a hlavná vedkyňa Sapien Labs.

"Tieto korelácie sú sprostredkované niekoľkými faktormi, vrátane prístupu na sociálne siete, kyberšikany, narušeného spánku a zlých rodinných vzťahov, čo vedie k symptómom v dospelosti, ktoré nie sú tradičnými symptómami duševného zdravia ako depresia a úzkosť a môžu byť prehliadnuté štúdiami používajúcimi štandardné skríningové metódy. Tieto symptómy zvýšenej agresie, odtrhnutia od reality a samovražedných myšlienok môžu mať významné spoločenské dôsledky, pretože ich výskyt rastie u mladších generácií."

Na základe týchto zistení, a s ohľadom na fakt, že priemerný vek prvého smartfónu je v súčasnosti hlboko pod 13 rokov, vyzývame tvorcov politík, aby prijali preventívny prístup, podobný reguláciám týkajúcim sa alkoholu a tabaku, obmedzením prístupu k smartfónom pre deti do 13 rokov, zavedením povinnej digitálnej gramotnosti a presadzovaním zodpovednosti korporácií."

Smartfóny od začiatku 21. storočia pretvárajú spôsob, akým sa mladí ľudia spájajú, učia a formujú svoju identitu. Popri týchto príležitostiach však narastajú obavy z toho, ako algoritmy sociálnych sietí poháňané umelou inteligenciou môžu zosilňovať škodlivý obsah a podporovať sociálne porovnávanie – a zároveň ovplyvňovať ďalšie aktivity, ako je osobná interakcia a spánok.

A hoci mnohé platformy sociálnych médií stanovujú minimálny vek používateľa na 13 rokov, presadzovanie je nekonzistentné. Medzitým priemerný vek prvého vlastníctva smartfónu naďalej klesá a mnohé deti trávia na svojich zariadeniach hodiny denne.

Aktuálne je situácia v medzinárodnom meradle zmiešaná, prinajmenšom čo sa týka zákazu telefónov v školách. V posledných rokoch niekoľko krajín zakázalo alebo obmedzilo používanie mobilných telefónov v inštitúciách, vrátane Francúzska, Holandska, Talianska a Nového Zélandu. Výsledky týchto krokov sú však obmedzené, štúdia objednaná holandskou vládou však zistila zlepšené sústredenie u študentov. Tento mesiac politici v New Yorku oznámili, že sa stanú najväčším štátom USA, ktorý zakáže smartfóny v školách, a pripoja sa k miestam ako Alabama, Arkansas, Nebraska, Severná Dakota, Oklahoma a Západná Virgínia, ktoré všetky prijali legislatívu vyžadujúcu od škôl, aby mali pravidlá, ktoré aspoň obmedzujú prístup k smartfónom.

Celkovo predchádzajúce štúdie o čase strávenom pred obrazovkou, sociálnych médiách a prístupe k smartfónom a rôznych výsledkoch v oblasti duševného zdravia ukázali negatívne účinky, ale aj zmiešané, často protichodné výsledky – čo sťažuje tvorcom politík, školám a rodinám orientáciu v tejto otázke. Možno to má niečo spoločné s používaním skríningových metód, ktoré prehliadajú kritické sprievodné symptómy.

Pre túto novú analýzu tím zo Sapien čerpal dáta zo svojho Global Mind Project a potom použil Mind Health Quotient (MHQ) – nástroj na sebahodnotenie, ktorý meria sociálnu, emocionálnu, kognitívnu a fyzickú pohodu – na vygenerovanie celkového skóre „duševného zdravia“.

Ich výsledky ukázali:

· Medzi špecifické symptómy najsilnejšie spojené so skorším vlastníctvom smartfónu patria samovražedné myšlienky, agresivita, odtrhnutie od reality a halucinácie.

· Mladí dospelí, ktorí dostali svoj prvý smartfón pred vekom 13 rokov, mali nižšie skóre MHQ, pričom skóre sa progresívne znižovalo s nižším vekom prvého vlastníctva. Napríklad tí, ktorí vlastnili smartfón vo veku 13 rokov, dosiahli v priemere skóre 30, ktoré kleslo na iba 1 u tých, ktorí ho mali vo veku piatich rokov.

· Korešpondujúco sa percento považované za trpiace alebo zápasiace (so skóre naznačujúcim, že mali päť alebo viac závažných symptómov) zvýšilo o 9,5 % u žien a 7 % u mužov. Tento vzorec bol konzistentný vo všetkých regiónoch, kultúrach a jazykoch, čo poukazuje na kritické okno zvýšenej zraniteľnosti.

· Mladšie vlastníctvo je tiež spojené so zmenšeným sebaobrazom, sebahodnotou a sebavedomím a emocionálnou odolnosťou u žien a nižšou stabilitou a pokojom, sebahodnotou a empatiou u mužov.

Ďalšia analýza naznačila, že skorý prístup na sociálne siete vysvetľuje približne 40 % spojitosti medzi skorým vlastníctvom smartfónu v detstve a neskorším duševným zdravím, pričom zlé rodinné vzťahy (13 %), kyberšikana (10 %) a narušený spánok (12 %) tiež zohrávajú významnú úlohu.

Výskumníci uznávajú, že pandémia COVID-19 mohla tieto vzorce zosilniť, ale konzistentnosť týchto trendov vo všetkých globálnych regiónoch naznačuje širší vývojový dopad skorého prístupu k smartfónom.

A hoci súčasné dôkazy ešte nedokazujú priamu kauzalitu medzi skorým vlastníctvom smartfónu a neskorším duševným zdravím a pohodou, čo je obmedzenie tejto štúdie, autori tvrdia, že rozsah potenciálnych škôd je príliš veľký na to, aby sa ignoroval, a odôvodňuje preventívnu reakciu.

Odporúčajú štyri kľúčové oblasti, ktorými by sa mali tvorcovia politík zaoberať:

· Požiadavka povinnej výučby digitálnej gramotnosti a duševného zdravia.

· Posilnenie aktívnej identifikácie porušovania veku na sociálnych sieťach a zabezpečenie zmysluplných dôsledkov pre technologické spoločnosti.

· Obmedzenie prístupu na platformy sociálnych médií.

· Implementácia odstupňovaných obmedzení prístupu pre smartfóny.

„Celkovo tieto politické odporúčania majú za cieľ chrániť duševné zdravie počas kritických vývojových období,“ uvádza Dr. Thiagarajan, ktorej špecializácia sa zameriava na vplyv prostredia na mozog a myseľ, so záujmom o pochopenie a umožnenie produktívneho vývoja ľudskej mysle a ľudských systémov.

„Ich implementácia si vyžaduje značnú politickú a spoločenskú vôľu, efektívne presadzovanie a prístup so zapojením viacerých zainteresovaných strán, ale existujú úspešné precedensy. Napríklad v Spojených štátoch je prístup a konzumácia alkoholu maloletými regulovaná kombináciou rodičovskej, komerčnej a korporátnej zodpovednosti."

Na záver uvádza: „Naše dôkazy naznačujú, že vlastníctvo smartfónu v detstve, skorá brána do digitálnych prostredí poháňaných umelou inteligenciou, výrazne znižuje duševné zdravie a pohodu v dospelosti s hlbokými dôsledkami pre individuálnu činnosť a spoločenský rozvoj.

„Spočiatku ma prekvapila sila výsledkov. Keď sa nad tým však zamyslíte, začína dávať zmysel, že mladšia vyvíjajúca sa myseľ je viac ohrozená online prostredím vzhľadom na jej zraniteľnosť a nedostatok svetských skúseností.

„Napriek tomu si myslím, že je tiež dôležité zdôrazniť, že smartfóny a sociálne médiá nie sú jediným útokom na duševné zdravie a krízu, ktorej čelia mladí dospelí. Vysvetľuje to časť celkového poklesu, ale nie všetko. „Teraz, aj keď je potrebný ďalší výskum na rozlúštenie kauzálnych mechanizmov, čakanie na nevyvrátiteľný dôkaz tvárou v tvár týmto zisteniam na úrovni populácie bohužiaľ riskuje premeškanie okna pre včasné, preventívne opatrenia."

Tento článok je súčasťou špeciálneho súdržného súboru s názvom „The Policy Forum“ v pripravovanej publikácii Journal of Human Development and Capabilities.