Škrty Trumpovej administratívy v zahraničnej pomoci môžu viesť k 14 miliónom úmrtí, varuje štúdia
Analýza varuje pred katastrofálnymi následkami redukcie rozpočtu USAID a poukazuje na potenciálnu stratu desaťročí pokroku v oblasti globálneho zdravia.
Radikálne zníženie finančných prostriedkov USA určených na globálnu humanitárnu pomoc počas vlády Donalda Trumpa by mohlo do roku 2030 spôsobiť viac ako 14 miliónov zbytočných úmrtí. Upozorňuje na to rozsiahla štúdia publikovaná v prestížnom lekárskom časopise The Lancet.
Výskumníci pod vedením Davida Rasellu z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie tvrdia, že nízko a stredne príjmové krajiny čelia otrasu porovnateľnému s globálnou pandémiou alebo rozsiahlym ozbrojeným konfliktom. Podľa štúdie, až tretinu z ohrozených osôb tvoria deti. Bývalý minister zahraničných vecí Marco Rubio už v marci poukázal na zrušenie viac ako 80% programov Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Trumpova administratíva tento krok odôvodňovala snahou o zníženie údajne nehospodárnych výdavkov. Kontroverzné škrty, ktoré ostro kritizovali humanitárne organizácie na celom svete, presadzoval aj Elon Musk, ktorý v tom čase viedol iniciatívu na zníženie počtu zamestnancov federálnej vlády. Trump opakovane zdôrazňoval, že zámorské výdavky musia byť v súlade s jeho prístupom "Amerika na prvom mieste".
Rasella varuje, že škrty v rozpočte USAID môžu náhle zastaviť, a dokonca zvrátiť, dve desaťročia pokroku v oblasti zdravia zraniteľných populácií. Štúdia odhaduje, že vďaka financovaniu USAID sa v rozvojových krajinách v rokoch 2001 až 2021 predišlo viac ako 90 miliónom úmrtí. Modelovanie potenciálneho dopadu zníženia financovania o 83%, čo je údaj, ktorý uviedol Rubio, naznačuje "ohromujúci" počet viac ako 14 miliónov úmrtí do roku 2030. Z toho viac ako 4,5 milióna by mali tvoriť deti do piatich rokov.
Komentár redakcie: Zatiaľ čo zástancovia šetrenia argumentujú efektívnejším využívaním zdrojov, kritici poukazujú na obrovské morálne a humanitárne dôsledky takéhoto drastického obmedzenia pomoci, ktoré by mohlo ohroziť desaťročia pokroku v boji proti chudobe a chorobám. Diskusia o zahraničnej pomoci tak opäť otvára otázky o etike, zodpovednosti a globálnej solidarite v kontexte politických priorít.
