Slabšia forma "tvárovej slepoty" môže vážne komplikovať život, ukazuje štúdia

Stalo sa vám, že vás známy človek na ulici ignoroval? Možno nebol nezdvorilý, ale trpí prosopagnóziou, poruchou známejšou ako "tvárová slepota". Nová štúdia odhaľuje, že aj jej miernejšie formy majú vážny dopad na každodenný život.

Nová štúdia, ktorej sa zúčastnilo 29 dospelých s prosopagnóziou, poukazuje na bežné prekážky, s ktorými sa stretávajú. Desiatka účastníkov nedokázala spoľahlivo rozpoznať ani členov najbližšej rodiny a dvanásti mali problém s identifikáciou blízkych priateľov v neobvyklých situáciách. Mnohí sa však zdráhali o svojich problémoch hovoriť.

Jeden z respondentov nerozpoznal svojho manžela, s ktorým je 30 rokov, keď ju nečakane vyzdvihol z letiska. Iný uviedol: "Po týždni absencie v práci mám problém zistiť, kto je kto." Hoci povedomie o prosopagnózii je nízke, postihuje približne jedného z 50 ľudí. Ide o celoživotný stav, ktorý spôsobuje závažné ťažkosti s rozpoznávaním tvárí napriek normálnemu zraku, IQ a pamäti.

Za závažnú formu sa považuje neschopnosť rozpoznať blízkych priateľov a rodinu. Štúdia však ukazuje, že aj ľudia s miernou formou majú vážne problémy. Diagnostika by preto mala zohľadňovať reálne skúsenosti, nielen laboratórne testy. Väčšina účastníkov výskumu používala rôzne stratégie na rozpoznávanie ľudí, napríklad podrobné poznámky či tabuľky s popismi a charakteristikami, alebo priraďovanie mien k osobitným znakom. Tieto metódy však vyžadovali obrovské úsilie a často zlyhávali, najmä v práci, kde boli preťažení alebo mali kolegov v uniformách. Niektorí používali nezvyčajné metódy, napríklad rozpoznávanie podľa vône.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje, že "tvárová slepota" má rozsiahlejší dopad, ako sa doteraz myslelo. Aj mierne prípady môžu výrazne zhoršiť sociálnu interakciu a kvalitu života. Je dôležité zvýšiť povedomie a porozumenie tejto poruchy, aby sa ľudia s prosopagnóziou necítili izolovaní a boli im poskytnuté potrebné opatrenia pre jednoduchší život.

Prosopagnostici uviedli, že im táto porucha spôsobuje značné problémy v škole, v práci a v spoločenských situáciách. Dve tretiny z nich dokázali rozpoznať menej ako desať známych tvárí, pričom väčšina dospelých rozpozná približne 5 000. Častou obavou bolo, že ich budú ostatní považovať za nezdvorilých, ľahostajných alebo hlúpych, čo viedlo k sociálnej úzkosti a zníženému sebavedomiu. Niektorí sa vyhýbali spoločenským udalostiam alebo obmedzili svoj sociálny okruh. S odstupom času to niektorí vnímali ako príčinu sociálnej izolácie a nedostatočne rozvinutých sociálnych zručností.

Respondenti navrhli, aby sa budúci výskum zameral na zvýšenie povedomia o tejto poruche a jej dopade na život ľudí, najmä u zamestnávateľov, v školách, u lekárov a u širokej verejnosti. Pomôcť môžu jednoduché opatrenia, ako sú veľké menovky na podujatiach, úvodné predstavenia na stretnutiach, zasadací poriadok a informovanie o oblečení a mieste sedenia pri stretnutí s priateľom s prosopagnóziou.

Autori štúdie navrhujú, aby sa vývinová prosopagnózia považovala za formu neurodiverzity, teda odlišného fungovania mozgu, ako je to bežné u autizmu, ADHD, dyslexie a dyspraxie. Uznanie tvárovej slepoty ako formy neurodiverzity nie je len o povedomí, ale aj o dôstojnosti, začlenení a uľahčení každodenného života pre tisíce ľudí.