Sladené nápoje bez cukru: Riziko cukrovky 2. typu stúpa o 38 % pri dennej konzumácii

Nová štúdia odhaľuje, že umelo sladené nápoje, často vnímané ako zdravšia alternatíva, môžu zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu viac ako nápoje s obsahom cukru.

Dlhodobá štúdia, realizovaná na Monash University, sledovala 36 608 účastníkov počas takmer 14 rokov. Cieľom bolo zistiť, ako konzumácia nápojov sladených cukrom (SSB) a umelo sladených nápojov (ASB) ovplyvňuje ich zdravie. Údaje boli získané z Melbournskej štúdie, kde účastníci vo veku 40 až 69 rokov sami uvádzali informácie o svojom zdraví.

Výskumníci rozdelili príjem ASB a SSB do niekoľkých kategórií: nikdy alebo menej ako raz mesačne, jeden až trikrát mesačne, jeden až šesťkrát týždenne a viac ako jeden nápoj denne. Následne analyzovali spojitosť medzi príjmom sladených nápojov a výskytom cukrovky 2. typu, pričom zohľadnili životný štýl, obezitu a socioekonomické faktory.

Zistilo sa, že pitie jednej plechovky umelo sladeného nápoja denne zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu o 38 % v porovnaní s tými, ktorí tieto nápoje nepijú vôbec. Pri rovnakej konzumácii nápojov s cukrom bolo toto riziko vyššie o 23 %.

Komentár redakcie: Je dôležité poznamenať, že štúdia zaznamenala koreláciu, nie priamu príčinnú súvislosť. Ľudia, ktorí pijú diétne nápoje, majú často celkovo horšiu stravu a životný štýl, čo môže skresľovať výsledky. Niektorí odborníci poukazujú na to, že nešpecifikovanie druhu použitého sladidla je nedostatkom štúdie, pretože rôzne sladidlá majú odlišné metabolické účinky. Ďalšou kritikou je, že dáta sú založené na vlastnom hlásení účastníkov, čo môže byť nepresné. Napriek týmto obmedzeniam štúdia prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov o potenciálnych rizikách spojených s umelými sladidlami.

"Umelé sladidlá sa často odporúčajú ľuďom s rizikom cukrovky ako zdravšia alternatíva, ale naše výsledky naznačujú, že môžu predstavovať vlastné zdravotné riziká," uviedla profesorka Barbora de Courten z Monash University a RMIT.

Po úprave dát pre SSB s ohľadom na BMI a pomer pása k bokom sa štatistická súvislosť stratila, čo naznačuje, že obezita je sprostredkujúci faktor. Zdá sa, že prepojenie medzi SSB a cukrovkou je do značnej miery spôsobené prírastkom hmotnosti.

Pri analýze dát pre ASB však táto závislosť nebola preukázaná. Po zohľadnení BMI sa riziko znížilo z 83 % na 43 %, no po úprave o pomer pása k bokom zostalo na 38 %. To naznačuje, že v hre je viac ako len obezita. Vedci sa domnievajú, že tento výsledok je spôsobený nezávislým metabolickým efektom, prípadne narušením črevného mikrobiómu alebo zmenou metabolizmu glukózy.

Štúdia nešpecifikovala, ktoré umelé sladidlá boli v nápojoch obsiahnuté, ale pravdepodobne išlo o aspartám, sacharín a sukralózu. Tieto sladidlá sa metabolizujú rôzne, čo môže ovplyvniť metabolické procesy.

Predchádzajúce štúdie naznačili, že aspartám môže spúšťať inzulínové reakcie podobné sacharóze (cukru), a sacharín a sukralóza sú spájané s narušením črevného mikrobiómu a zhoršenou glukózovou toleranciou už po dvoch týždňoch.

Výskum naznačuje, že umelé sladidlá môžu meniť zloženie a funkciu črevných baktérií, čo vedie k intolerancii glukózy – prekurzoru cukrovky 2. typu. Niektoré sladidlá môžu spúšťať uvoľňovanie inzulínu, znecitlivovať metabolické reakcie alebo miasť systém regulácie glukózy v tele.

Autori štúdie zdôrazňujú, že umelé sladidlá nemusia byť „bezpečnejšie“ ako rafinovaný cukor, pokiaľ ide o širšie zdravotné riziká, a preto by mali byť podrobené dôkladnejšiemu skúmaniu v rámci verejných politík a odporúčaní pre výživu.

"Podporujeme opatrenia, ako sú dane na sladené nápoje, ale naša štúdia ukazuje, že musíme venovať pozornosť aj umelo sladeným možnostiam," povedala de Courten. "Často sú propagované ako lepšie, ale môžu so sebou prinášať vlastné riziká. Budúce politiky by mali zaujať širší prístup k znižovaniu príjmu všetkých nenutričných nápojov."

Štúdia bola publikovaná v časopise Diabetes & Metabolism.