Snívanie s otvorenými očami a smartfón: Súvislosť medzi fantáziou a sociálnymi sieťami

Nová štúdia odhaľuje, že ľudia, ktorým myšlienky často spontánne blúdia, majú silnejšiu tendenciu k používaniu smartfónov na sociálne účely. Kľúčovým faktorom je takzvaná online ostražitosť, pričom všímavosť môže tento vzťah oslabiť.

Výskumníci sa zamerali na hlbšie pochopenie vzťahu medzi používaním smartfónov a pozornosťou. Zvlášť ich zaujímalo, ako rôzne typy blúdenia mysle – spontánne a zámerné – súvisia s chovaním spojeným so smartfónmi.

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že ľudia, ktorí viac snívajú, tiež uvádzajú intenzívnejšie používanie smartfónov. Súčasná štúdia sa snažila tieto zistenia potvrdiť pomocou objektívnych dát zaznamenávajúcich reálnu aktivitu na smartfónoch a preskúmať, ako online ostražitosť a všímavosť môžu toto prepojenie ovplyvniť.

Štúdia sa uskutočnila počas pandémie COVID-19, kedy boli americkí vysokoškoláci často odkázaní na dištančné vzdelávanie a intenzívne využívali smartfóny. Výskumníci zapojili 188 používateľov iPhonov do online prieskumu, kde vyplnili dotazníky zamerané na tendenciu k snívaniu, celkovú všímavosť a úroveň online ostražitosti. Poskytli tiež snímky obrazovky nastavení času stráveného na iPhone, ktoré odhalili ich skutočné týždenné používanie smartfónu v rôznych kategóriách aplikácií.

Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na komplexný vzťah medzi našou mysľou a technológiami. Aj keď si nemôžeme byť istí, čo spôsobuje čo, je jasné, že spontánne blúdenie mysle a online svet sú úzko prepojené. Zaujímavé je, že všímavosť môže pôsobiť ako určitý filter, ktorý nám pomáha lepšie ovládať naše impulzy spojené so smartfónmi.

Na meranie snívania použili výskumníci všeobecný dotazník a škály rozlišujúce spontánne (neúmyselné) a zámerné (úmyselné) snívanie. Všímavosť merali pomocou inventára vhodného pre ľudí bez skúseností s meditáciou. Online ostražitosť bola hodnotená pomocou 12-položkovej škály, ktorá zachytávala, ako často účastníci premýšľajú o online obsahu, sledujú ho a reagujú naň.

Dáta zo smartfónov zaznamenávali priemerný denný čas používania, počet zdvihnutí telefónu a upozornení a týždenné používanie v kategóriách ako sociálne médiá, zábava, hry, vzdelávanie a zdravie. Zvláštna pozornosť bola venovaná kategórii „Sociálne“, ktorá zahŕňa aplikácie na posielanie správ a prezeranie obsahu od iných, ako napríklad Instagram a TikTok.

Výsledky ukázali, že účastníci trávili najviac času v kategórii sociálnych aplikácií. Priemerne strávili používaním sociálnych médií viac ako 17 hodín týždenne, čo je výrazne viac ako čas strávený na zábavných alebo produktívnych aplikáciách. Tento trend odráža kľúčovú úlohu sociálnych médií v živote mnohých vysokoškolákov.

Najvýznamnejšie zistenia sa týkali vzťahov medzi spontánnym snívaním, online ostražitosťou a používaním smartfónov na sociálne účely. Účastníci, ktorí dosiahli vyššie skóre v spontánnom snívaní, mali tiež vyššiu úroveň online ostražitosti. Tí s vyššou online ostražitosťou následne vykazovali intenzívnejšie používanie sociálnych aplikácií.

To naznačuje, že keď sa ľuďom často objavujú myšlienky nesúvisiace s ich aktuálnou úlohou – najmä tie, ktoré vznikajú neúmyselne – môžu byť viac duševne zaťažení svojím online životom, čo vedie k intenzívnejšiemu používaniu smartfónov na sociálne účely.

Štatistická analýza potvrdila, že online ostražitosť pomohla vysvetliť prepojenie medzi spontánnym snívaním a používaním smartfónov na sociálne účely. Ľudia, ktorí majú tendenciu spontánne snívať, môžu byť viac mentálne naladení na online svet, čo potom predpovedá viac času stráveného na sociálnych aplikáciách. Tento vzorec nebol pozorovaný pri zámernom snívaní, ktoré zahŕňa úmyselné blúdenie mysle. Tento rozdiel zdôrazňuje, že neúmyselné mentálne odbočenie môže byť silnejšie spojené s návykmi spojenými so smartfónmi ako zámerné snívanie.

Výskumníci tiež skúmali úlohu všímavosti. Hoci všímavosť priamo nesúvisela s časom stráveným na smartfónoch, ovplyvnila silu vzťahu medzi online ostražitosťou a používaním smartfónov na sociálne účely. Ľudia s vyššou úrovňou všímavosti menej pravdepodobne prenášali svoju online ostražitosť do zvýšeného používania smartfónov na sociálne účely. Inými slovami, aj keď niekto mal časté online myšlienky, tí s vyššou všímavosťou boli schopní lepšie odolávať nutkaniu zapojiť sa do aktivít na svojich smartfónoch.

Tento ochranný účinok všímavosti bol obzvlášť zreteľný u účastníkov s najvyšším skóre všímavosti. U týchto jedincov vysoká úroveň online ostražitosti neviedla k výrazne vyššiemu používaniu smartfónov na sociálne účely, čo naznačuje, že všímavosť môže ponúknuť určitý nárazník proti nadmernému používaniu technológií poháňanému mentálnou preokupáciou.

Okrem testovania hlavného modelu výskumníci skúmali, či upozornenia zo smartfónov – externé pingy a upozornenia, ktoré priťahujú používateľov späť – môžu tiež súvisieť so zvýšeným používaním smartfónov. Zistili, že upozornenia súvisia s počtom zdvihnutí telefónu a používaním sociálnych aplikácií. Existoval tiež určitý dôkaz, že upozornenia môžu nepriamo ovplyvňovať používanie smartfónov na sociálne účely tým, že vyvolávajú spontánne snívanie, ktoré následne zvyšuje online ostražitosť. Táto cesta sa však zdala slabšia ako hlavné zistenia spájajúce vnútorné mentálne stavy s chovaním spojeným so smartfónmi.

Keďže však štúdia použila korelačný dizajn, výskumníci nemôžu určiť, či spontánne snívanie spôsobuje online ostražitosť alebo používanie smartfónov na sociálne účely, alebo či je smer obrátený. Je možné, že časté používanie smartfónov by mohlo zvýšiť online ostražitosť a viesť k spontánnemu snívaniu. Dodatočné analýzy v skutočnosti podporili túto obrátenú cestu ako pravdepodobné vysvetlenie. Výskumníci tiež nemerali obsah myšlienok účastníkov, takže zostáva nejasné, koľko z nich sa skutočne týkalo sociálnych médií alebo online aktivít.

Budúci výskum by mohol použiť metódy vzorkovania skúseností – krátke prieskumy odosielané na telefóny účastníkov počas dňa – na presnejšie sledovanie myšlienok a správania v reálnom čase. Experimentálne štúdie by tiež mohli skúmať, ako ľudia s rôznou úrovňou snívania alebo všímavosti reagujú v kontrolovaných podmienkach, ktoré simulujú rozptýlenia z reálneho života.