Sociálna inteligencia: Ľudia s nižším príjmom lepšie reagujú na neverbálne prejavy

Nová štúdia naznačuje, že ľudia z nižších socioekonomických vrstiev sú citlivejší na potreby iných, vnímavejší k neverbálnym prejavom a empatickejší – dokonca aj voči neznámym ľuďom z vyšších vrstiev.

Ľudia s nižším príjmom sú počas sociálnych interakcií viac naladení na svojich partnerov. Štúdia publikovaná v Psychological Science ukázala, že u ľudí s nižším socioekonomickým statusom je pravdepodobnejšie, že budú reagovať na emocionálne podnety druhých.

Výskumníci zistili, že táto vyššia citlivosť bola spojená s viditeľnými znakmi pohodlia u tých, ktorí komunikovali s osobami s nižším príjmom. Napriek tomu mali účastníci stále radšej ľudí z podobného ekonomického prostredia. Socioekonomický status označuje sociálne a ekonomické postavenie osoby v spoločnosti. Zahŕňa kombináciu príjmu, vzdelania, zamestnania a subjektívneho hodnotenia postavenia v rámci komunity.

Ľudia z vyšších socioekonomických vrstiev majú tendenciu mať lepší prístup k zdrojom a menej čelia ohrozeniu svojej sociálnej identity alebo príležitostí. Naopak, jednotlivci s nižším statusom môžu zažívať viac sociálnych prekážok, čo ich môže viesť k tomu, aby boli citlivejší na svoje okolie a správanie ostatných.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie podčiarkujú dôležitosť sociálneho kontextu a socioekonomického statusu v interpersonálnych interakciách. Aj keď preferencie pre podobnosť pretrvávajú, zvýšená citlivosť a pohodlie, ktoré prejavujú jednotlivci z nižších socioekonomických vrstiev, naznačujú potenciál pre prekonávanie triednych bariér a podporu inkluzívnejších spoločností.

Vedci sa zamerali na to, či sociálne vrstvy ovplyvňujú úroveň sociálneho naladenia, najmä pri prvom stretnutí. Chceli tiež zistiť, či sa ľudia z rôznych prostredí správajú odlišne, či sú vnímaní odlišne a či majú väčšiu náklonnosť k tým, ktorí zdieľajú ich socioekonomické zázemie.

"Rastúce rozdiely v sociálnych triedach vyvolávajú obavy o sociálnu súdržnosť," uviedla autorka štúdie Jacinth J. X. Tan, odborná asistentka psychológie na Singapore Management University.

"Jedným z riešení je podpora sociálneho mixu – interakcie medzi ľuďmi z rôznych sociálnych vrstiev. Vyššia miera interakcie môže budovať porozumenie a preklenúť rozdiely. Vidíme zvýšené úsilie o zvýšenie diverzity na pracoviskách a v komunitách."

Výskum ukázal, že kontakt medzi rôznymi skupinami môže ľudí spájať, ale aj zvýrazňovať rozdiely a vytvárať nepohodlie. Ľudia sa menej zapájajú do interakcií medzi triedami a cítia sa menej prepojení. Tí, ktorí sa vidia ako nižšie v sociálnej triede, váhajú komunikovať cez triedne hranice.

Výskumníci sa pýtali, ako by ľudia reagovali, keby vytvorili uvoľnenejšiu interakciu, kde si jemne uvedomujú sociálnu triedu toho druhého. Podporilo by to pozitívnejší zážitok, ktorý by potlačil prirodzenú preferenciu interakcie s ľuďmi z podobného prostredia?

Na preskúmanie týchto otázok výskumníci naverbovali 264 dospelých z oblasti San Francisco Bay Area a spárovali ich do dvojíc. Socioekonomický status bol určený pomocou indexu, ktorý kombinoval príjem, vzdelanie, subjektívny status a vzdelanie rodičov. Účastníci absolvovali sériu úloh v laboratóriu, vrátane rozhovorov, kooperatívnej slovnej hry a úlohy verejného prejavu. Kardiovaskulárne reakcie účastníkov boli monitorované na posúdenie zmien v aktivite sympatického nervového systému. Fyziologické naladenie bolo vypočítané sledovaním, ako úzko fyziologické reakcie jedného účastníka sledovali reakcie jeho partnera v priebehu času. Boli zaznamenané aj behaviorálne podnety, ako napríklad jasné rozprávanie alebo vrtieť sa.

Najdôležitejším zistením bolo, že ľudia z nižších socioekonomických vrstiev boli vnímaví k svojim partnerom. Ich fyziologické reakcie boli úzko spojené s reakciami partnera, čo naznačuje, že venovali pozornosť tomu, ako sa ich partner cíti. Účastníci sa zdali uvoľnenejší, keď boli spárovaní s partnerom s nižším príjmom, čo sa prejavilo v jasnejšej reči a menšom vrtení sa.

Keď sa ich pýtali, ako veľmi si interakciu užili, účastníci hodnotili tých z podobného prostredia priaznivejšie. Táto preferencia podobnosti zjavne prekonala pozitívnu skúsenosť zo spárovania so sociálne naladeným a upokojujúcim partnerom.

"Naše hlavné zistenia odhalili zaujímavý rozpor medzi automatickými (fyziologickými a behaviorálnymi) verzus vedomejšími (sebahodnotiacimi) meraniami," povedala Tan. "Zdalo sa, že väčšina interakcií je pozitívna – naše video kódovanie interakcií nezistilo rozdiely v pozitivite medzi interakciami rôznych alebo rovnakých tried."

"Pozorovali sme asymetrie v interpersonálnych fyziologických a behaviorálnych reakciách na základe sociálneho pôvodu účastníkov: Účastníci z nižšej sociálnej triedy boli pozornejší/naladenejší na svojich partnerov v interakcii – na základe nášho merania fyziologického prepojenia – bez ohľadu na sociálnu triedu partnerov v interakcii. To je v súlade so širším výskumným zistením, že jednotlivci z nižšej sociálnej triedy sú pri orientácii vo svojom sociálnom svete vo všeobecnosti ostražitejší."

"Zdalo sa, že účastníci bez ohľadu na sociálnu triedu sa cítia pohodlnejšie – na základe nášho kódovania neverbálneho správania – pri interakcii s partnermi z nižšieho sociálneho prostredia," pokračovala Tan. "Je zaujímavé, že na konci interakcie účastníci stále uvádzali, že sa im viac páčia partneri v interakciách rovnakej triedy ako v interakciách medzi triedami."

"Tieto odlišné vzorce nám hovoria, že základná povaha interakcií nie je úplne zrejmá. Hoci sa interakcie zdali vo všeobecnosti pozitívne, jednotlivci z nižšej sociálnej triedy (v porovnaní s jednotlivcami z vyššej sociálnej triedy) boli do interakcie psychologicky viac investovaní tým, že boli pozornejší, a to mohlo pomôcť ostatným cítiť sa v ich blízkosti pohodlnejšie. Tieto interpersonálne procesy však neprekonali preferencie rovnakej triedy."

Jednorazová pozitívna interakcia nestačí na zvýšenie náklonnosti medzi triedami, takže by bolo zaujímavé zistiť, či by opakované interakcie časom potlačili preferencie rovnakej triedy. Je tiež možné, že zapojenie sa do novej interakcie medzi triedami je dosť náročné – najmä pre jednotlivcov z nižších sociálnych vrstiev – a to môže narušiť kvalitu a skúsenosť interakcií medzi triedami.

Výskumníci očakávali, že ľudia z bohatších vrstiev budú mať väčšiu kontrolu nad konverzáciou. Štúdia nenašla dôkazy pre toto tvrdenie. Ľudia z rôznych tried mali rovnakú pravdepodobnosť dominovať alebo sa podriadiť v konverzácii. Výskumníci sa domnievajú, že to mohlo byť ovplyvnené štruktúrovanou povahou interakcií, ktorá poskytla obom účastníkom rovnakú príležitosť hovoriť.

Štúdia ponúka dôležité poznatky o tom, ako trieda ovplyvňuje spôsob, akým sa ľudia spájajú počas prvého stretnutia. Má však aj obmedzenia. Najmä vzorka pochádzala výlučne z oblasti San Francisco Bay Area, regiónu s jedinečnou kultúrnou a ekonomickou krajinou. To môže obmedziť, ako široko sa dajú zistenia aplikovať na iné populácie. Rasové zloženie vzorky sa tiež prikláňalo k väčšinovým skupinám, čo sťažilo štúdium toho, ako by rasa a trieda mohli interagovať počas týchto stretnutí. Interakcie boli pomerne krátke a mali štruktúrovaný formát, čo nemusí úplne zachytiť jemnosti konverzácií v reálnom svete.

Budúci výskum sa môže zamerať na to, či opakované interakcie, a nie jednorazové stretnutia, môžu zmeniť tieto vzorce. Bolo by tiež užitočné preskúmať, či sa podobné výsledky objavia v iných regiónoch alebo medzi rasovo a kultúrne rozmanitejšími populáciami. Pochopenie toho, ako podporiť pohodlie a spojenie naprieč triedami, môže zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní inkluzívnejších pracovísk, škôl a komunít.