Sociálna úzkosť u detí: Ako ju môžu rodičia ovplyvniť?

Nervozita a hanblivosť v spoločnosti sú u dospievajúcich bežné. Nová štúdia naznačuje, že prístup rodičov môže sociálnu úzkosť dieťaťa zmierniť, ale aj zhoršiť.

Štúdia University of Georgia odhalila, že matky aj otcovia zohrávajú dôležitú, hoci odlišnú rolu v sociálnom sebavedomí ich detí. Vyjadrovanie lásky, tepla a prijatia môže výrazne znížiť sociálnu úzkosť u dospievajúcich. Naopak, praktiky ako zahanbovanie, vyvolávanie pocitu viny a prehnaná kontrola môžu problém prehĺbiť.

"Rodičia prispievajú k prejavom sociálnej úzkosti rovnako významne," vysvetľuje Cullin Howard, vedúci autor štúdie. "Ich prínos je jedinečný. Na matkách záleží a na otcoch tiež."

Sociálna úzkosť kulminuje v období dospievania a môže sa prejavovať od občasnej hanblivosti až po plnohodnotné úzkostné poruchy. Aj mierna forma úzkosti však negatívne ovplyvňuje vývoj a celkovú pohodu mladých ľudí.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie zdôrazňujú kľúčovú úlohu rodičov v duševnom zdraví dospievajúcich. Láskavý a podporujúci prístup, spojený s primeraným nastavením hraníc, môže výrazne prispieť k budovaniu sociálneho sebavedomia u detí.

Metaanalýza štúdií, do ktorej boli zapojení obaja rodičia, ukázala, že väčšia miera vrelosti a lásky zo strany matky aj otca koreluje s nižším výskytom príznakov sociálnej úzkosti. Odmietanie a chlad naopak úzkosť zvyšujú.

"Tieto efekty pozorujeme naprieč kultúrami a vekovými skupinami," hovorí Howard. "Viac prijatia je cestou, ako môžu rodičia zmysluplne pomôcť a podporiť svoje deti."

Prehnaná kontrola, ako sú taktiky vyvolávania pocitu viny, nerealistické očakávania a prehnaná ochrana, môže mať škodlivé účinky. Štúdia zistila, že deti s príliš kontrolujúcimi rodičmi vykazujú vyššiu pravdepodobnosť sociálnej úzkosti. Zdá sa, že matky s prehnanou kontrolou majú výraznejší vplyv ako prehnane prísni otcovia. Dôvod tohto javu nie je celkom jasný, no môže súvisieť s tým, že matky obvykle preberajú väčšiu časť starostlivosti o deti.

Dôležitá je rovnováha medzi slobodou a kontrolou. Prílišná povoľnosť a nedostatok usmernenia môžu viesť k zbytočným rizikám a neistote pri zvládaní výziev. Rodičia by mali nastaviť primerané hranice, ale zároveň ponechať priestor pre samostatné rozhodovanie.

"Existuje vhodná úroveň kontroly, ktorá podporuje autonómiu dieťaťa a zároveň mu poskytuje hranice, usmernenia a štruktúru," dodáva Howard. "Prehnaná kontrola obmedzuje schopnosť dieťaťa regulovať sa, učiť sa prekonávať výzvy a rozvíjať kognitívne zručnosti potrebné na zvládanie sociálnych situácií bez zbytočnej úzkosti."