Sociálne médiá a detská pozornosť: štúdia odhaľuje možný vplyv na sústredenie
Nadmerné používanie sociálnych sietí deťmi môže mať vplyv na ich schopnosť koncentrácie a viesť k symptómom podobným ADHD, naznačuje nová štúdia.
Nová štúdia z Karolinska Institutet naznačuje, že používanie sociálnych médií môže negatívne ovplyvňovať schopnosť detí sústrediť sa. Výskum odhalil súvislosť medzi časom stráveným na sociálnych sieťach a zhoršením pozornosti.
Tím vedcov pod vedením profesora Torkela Klingberga skúmal vplyv sociálnych médií na pozornosť detí. Ich zistenia naznačujú, že konštantné vyrušovanie v podobe notifikácií a správ môže narúšať schopnosť sústrediť sa. „Naša štúdia naznačuje, že je to špecificky sociálna sieť, ktorá ovplyvňuje schopnosť detí sústrediť sa,“ hovorí profesor Klingberg. „Sociálne médiá prinášajú neustále rozptýlenie v podobe správ a upozornení, a už len samotná myšlienka, či prišla správa, môže pôsobiť ako mentálne vyrušenie. To ovplyvňuje schopnosť udržať pozornosť a mohlo by vysvetliť túto asociáciu.“
Štúdia tiež ukázala, že súvislosť medzi používaním sociálnych médií a zhoršenou pozornosťou nebola ovplyvnená socioekonomickým prostredím ani genetickou predispozíciou k ADHD. Vedci nenašli žiadne zvýšenie hyperaktívneho/impulzívneho správania. Vplyv na koncentráciu bol síce na individuálnej úrovni malý, ale na úrovni populácie by mohol mať významný dopad.
„Vyššia spotreba sociálnych médií by mohla vysvetliť časť nárastu, ktorý vidíme v diagnózach ADHD, aj keď je ADHD spojená aj s hyperaktivitou, ktorá sa v našej štúdii nezvýšila,“ dodáva profesor Klingberg. Výskumníci zdôrazňujú, že výsledky neznamenajú, že u všetkých detí, ktoré používajú sociálne médiá, sa vyvinú ťažkosti s koncentráciou, ale existuje dôvod na diskusiu o vekových limitoch a dizajne platforiem. V štúdii sa priemerný čas strávený na sociálnych médiách zvýšil z približne 30 minút denne u 9-ročných na 2,5 hodiny u 13-ročných, napriek tomu, že mnohé platformy stanovujú minimálnu vekovú hranicu na 13 rokov.
Komentár redakcie: Zistenia tejto štúdie poukazujú na dôležitosť regulácie času stráveného na sociálnych sieťach u detí a na potrebu diskusie o vplyve digitálneho prostredia na ich vývoj. Experti zdôrazňujú, že rodičia by mali byť informovaní o potenciálnych rizikách a aktívne sa podieľať na formovaní zdravých návykov pri používaní technológií. Niektorí užívatelia sociálnych sietí navrhujú, aby sa k sociálnym médiám pristupovalo podobne ako k cigaretám a alkoholu, s prísnymi obmedzeniami pre deti. Diskusie sa vedú aj o dizajne platforiem a ich vplyve na návykové správanie.
