Sociálne zážitky formujú mozog: Vplyv na zdravie trvá celý život
Medzinárodný tím vedcov zistil, že nepriaznivé sociálne prostredie v detstve ovplyvňuje kognitívne funkcie, mentálne zdravie a štruktúru mozgu aj v starobe, pričom prevencia by mala začať už v ranom veku.
Kľúčové životné skúsenosti, obzvlášť tie sociálne, majú dlhodobý dopad na mentálne zdravie a funkcie mozgu, odhaďuje nová štúdia.
Nové výskumy publikované v Nature Communications prinášajú prelomové zistenia o vplyve sociálnych faktorov na zdravie mozgu. Vedci zistili, že kumulatívna expozícia nepriaznivým podmienkam, ako je nízke vzdelanie, traumatické zážitky v detstve, nedostatok jedla, finančný stres a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, negatívne ovplyvňuje kognitívne funkcie, mentálne zdravie, funkčnú schopnosť a štruktúru mozgu. Tento jav, označovaný ako „sociálny expozóm“, má dlhodobý dopad nielen na zdravé starnutie, ale aj na ľudí žijúcich s demenciou.
Štúdia, realizovaná medzinárodným tímom z Global Brain Health Institute (GBHI) na Trinity College Dublin, Multipartner Consortium to expand dementia research in Latin America (ReDLat) a Latin American Brain Health Institute (BrainLat), skúmala dáta od 2211 osôb zo šiestich krajín Latinskej Ameriky. Región bol vybraný kvôli výraznej nerovnosti, vzdelávacím rozdielom a sociálnym determinantám zdravia, ktoré ovplyvňujú jeho obyvateľov. Vedci hodnotili sociálny expozóm pomocou 319 ukazovateľov týkajúcich sa vzdelania, potravinovej neistoty, finančnej situácie, prístupu k zdravotnej starostlivosti, detskej práce, sociálno-ekonomického statusu, traumatických udalostí a vzťahov.
Výsledky ukázali, že čím nepriaznivejší bol sociálny expozóm, tým väčšie boli kognitívne, funkčné a mentálne poruchy, ako aj zmeny v mozgu. Kumulácia týchto negatívnych vplyvov počas celého života mala silnejší dopad ako jednotlivé faktory posudzované samostatne. Zistenia potvrdzujú, že nepriaznivé sociálne prostredie sa biologicky ukladá do štruktúry a funkcie mozgu.
Komentár redakcie: „Interakcia medzi modifikovateľnými rizikovými faktormi a sociálnym expozómom ponúka cestu k vypracovaniu presných preventívnych stratégií demencie prispôsobených sociálnemu expozómu a rizikovému profilu každého jednotlivca,“ hovorí Joaquín Migeot, neurovedec z GBHI. Agustin Ibanez, profesor z GBHI a riaditeľ BrainLat, dodáva, že štúdia preukázala systematickú asociáciu medzi multidimenzionálnymi sociálnymi zážitkami a zdravím mozgu, čo si vyžaduje vývoj modelov zohľadňujúcich vplyv sociálneho prostredia na starnutie a demenciu.
Vedci zdôrazňujú, že prevencia demencie by sa nemala zameriavať len na stredný vek, ale mala by začať už v detstve, kedy sa formujú základy vývoja mozgu. Zlepšenie kvality vzdelávania, zníženie potravinovej neistoty a zabezpečenie spoľahlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti môžu prispieť k budovaniu „kapitálu zdravia mozgu“, ktorý sa zúročí v neskoršom veku. Až 56% prípadov demencie v Latinskej Amerike je pripísateľných modifikovateľným rizikovým faktorom, ako je obezita, nedostatok pohybu a depresia, čo je vyššie ako celosvetový priemer 46%.
