Šokujúca správa: Toxické „večné chemikálie“ sú rozšírenejšie, ako sa tušilo
Látky PFAS, známe aj ako „večné chemikálie“, sú všadeprítomné. Nový výskum však odhaľuje alarmujúci rozsah ich rozšírenia v USA.
Nové výskumy odhaľujú, že kontaminácia toxickými látkami PFAS je v USA rozsiahlejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Vedci z Northeastern University identifikovali desiatky tisíc potenciálne kontaminovaných lokalít.
Toxické per- a polyfluóroalkylové látky (PFAS), známe ako „večné chemikálie“, sa nachádzajú takmer všade, od náplastí a oblečenia až po vodu a zubné nite. Najnovší výskum však naznačuje, že ich výskyt v USA je ešte alarmujúcejší, než sa doteraz predpokladalo.
Výskum, ktorý realizovalo laboratórium PFAS Project Lab na Northeastern University, odhalil, že okrem približne 2200 známych lokalít kontaminovaných PFAS existuje v USA takmer 80 000 ďalších potenciálnych miest kontaminácie. Vedci tvrdia, že ide o oveľa komplexnejší – a zároveň znepokojujúci – obraz kontaminácie PFAS, ktorý zákonodarcom, komunitám a environmentálnym aktivistom poskytuje prehľad o tom, na čo sa zamerať.
PFAS Project Lab sa už desať rokov zaoberá mapovaním lokalít kontaminovaných „večnými chemikáliami“. Iniciatíva vznikla s cieľom riešiť pretrvávajúci problém v oblasti sanácie PFAS.
Komentár redakcie: Výskum ukazuje, že problém kontaminácie PFAS je rozsiahlejší, ako sa doteraz predpokladalo, a zdôrazňuje potrebu zamerať sa na priemyselné zdroje znečistenia.
„Nevieme, kde sa PFAS nachádzajú, ani odkiaľ pochádzajú,“ hovorí Kimberly Garrett, postdoktorandská výskumníčka v PFAS Project Lab, ktorá výskum viedla.
Počas mapovania známych lokalít kontaminácie PFAS si vedci uvedomili obmedzenosť dostupných dát. Testovanie PFAS je totiž rozsiahle len v obmedzenom rozsahu – vykonávajú ho najmä štáty alebo environmentálne organizácie – a preto sa spoliehali na neúplný obraz kontaminácie.
Z mapy známych lokalít kontaminácie sa zdá, že vysoké úrovne PFAS sa vyskytujú len v Kalifornii, Novom Anglicku a Michigane, čo sú však oblasti, kde sa testovanie realizovalo.
Na vyplnenie medzier vyvinuli vedci model, ktorý im pomohol zmapovať predpokladané miesta kontaminácie. Model využíva informácie o priemyselných lokalitách, o ktorých je známe, že emitujú PFAS. Výsledkom je komplexnejší obraz o pravdepodobnom rozsahu kontaminácie PFAS v USA.
Podľa Garrettovej zistili, že 94 % známych lokalít kontaminácie PFAS malo priemerné koncentrácie PFAS v podzemnej vode nad akceptovanými regulačnými úrovňami.
„Zistili sme, že všetky lokality, o ktorých sme vedeli, mali zvýšené koncentrácie PFAS, ktoré boli nad zdravotnými limitmi,“ hovorí Garrett. „Niektoré boli spojené s naozaj vysokými hodnotami, ale všetky boli spojené s neprijateľnými hodnotami.“
Nedávno publikovaná štúdia predstavuje najaktuálnejší a najkomplexnejší obraz celoštátnej kontaminácie PFAS. Najnovšie poznatky poskytli laboratóriu hlbší vhľad do toho, ktoré zdroje, lokality a odvetvia sú najčastejšie spojené s emisiou PFAS.
Lokality kontaminácie boli rozdelené do niekoľkých kategórií: letiská, priemyselné zariadenia, vojenské zariadenia, hasičské stanice a čističky odpadových vôd. Vedci zistili, že tri z týchto kategórií – letiská, vojenské zariadenia a hasičské stanice – „mali konzistentne výrazne vyššie detekcie PFAS ako ostatné typy lokalít,“ uviedla Garrett.
Spoločným prvkom bola látka nazývaná vodný filmotvorný penový koncentrát (AFFF), ktorý sa najčastejšie používa pri hasení požiarov. AFFF bol konzistentne spojený s najvyššími priemernými koncentráciami PFAS, čo je medzi odborníkmi študujúcimi PFAS už roky známe.
Prekvapivejšie bolo, že Garrett a ďalší výskumníci projektu dokázali čiastočne identifikovať konkrétne odvetvia, ktoré sú najčastejšie spojené s kontamináciou PFAS: výroba kovov a elektroniky.
„Výrobcovia kovov a elektroniky by si zaslúžili dôkladnejšiu kontrolu, najmä pri uvažovaní o investíciách do výroby polovodičov a podobne,“ hovorí Garrett.
Identifikácia priemyselných zdrojov kontaminácie PFAS je zásadná, vysvetľuje Garrett. Na federálnej úrovni boli prijaté určité opatrenia na obmedzenie znečistenia PFAS, pozornosť sa však venovala najmä čističkám odpadových vôd, a nie priemyselným zdrojom, z ktorých „večné chemikálie“ prúdia.
„Zastavenie prítoku PFAS začína pri zdroji,“ hovorí Garrett. „Nemôžeme zľahčovať priemyselné príspevky ku kontaminácii PFAS.“
Phil Brown, spoluriaditeľ laboratória PFAS Project Lab, dúfa, že vďaka zmapovaniu nielen lokalít kontaminácie, ale aj rozsiahlejšieho „odpadového toku“, ktorým tieto chemikálie pretekajú, pomôžu tieto údaje zákonodarcom a komunitám pri rozhodovaní o tom, kde zamerať testovanie a sanačné úsilie.
„Po identifikácii odpadového toku môžete tiež povedať: 'V blízkosti tejto čističky odpadových vôd sú potenciálni výrobcovia a používatelia',“ hovorí Brown. „Potom im môžeme povedať, že musia znížiť svoje emisie skôr, ako sa dostanú do našich čističiek.“
„Vieme, že zdroje pre testovacie a regulačné orgány a komunálne podniky sú veľmi obmedzené, takže dúfame, že naše nástroje poslúžia ako usmernenie v prípade, že má obec alebo štát toľko peňazí na testovanie a povedia si, aký by bol najefektívnejší spôsob ich použitia?“ dodáva Garrett. „Myslíme si, že táto práca môže prispieť k takýmto rozhodnutiam.“