Spievajte bábätkám pre lepšiu náladu, radí nová štúdia

Podľa nedávnej štúdie z Yale, publikovanej v časopise Child Development, má spievanie dojčatám pozitívny vplyv na ich náladu.

Spievanie bábätkám je inštinktívna činnosť opatrovateľov po celom svete. Nové zistenia podporujú myšlienku, že spievanie je ľahký, bezpečný a bezplatný spôsob, ako prispieť k zlepšeniu psychickej pohody dojčiat. Vedci tvrdia, že zlepšená nálada v dojčenskom veku má priaznivý vplyv na kvalitu života rodičov aj detí, čo následne prospieva zdraviu celej rodiny. Štúdia tiež pomáha vysvetliť, prečo sa hudobné prejavy u rodičov vyvinuli.

„Spievanie je niečo, čo môže robiť každý, a väčšina rodín to už aj robí,“ hovorí Eun Cho, DMA, postdoktorandská výskumníčka z Yale Child Study Center a spoluautorka štúdie. „Ukázali sme, že táto jednoduchá činnosť môže viesť k reálnym zdravotným benefitom pre deti.“

„Nemusíme sa vždy zameriavať na drahé a komplikované intervencie, keď existujú aj iné, ktoré sú rovnako efektívne a ľahko realizovateľné,“ dodáva Lidya Yurdum, študentka doktorandského štúdia psychológie na University of Amsterdam, ktorá je pridružená k Child Study Center a je taktiež spoluautorkou štúdie.

Komentár redakcie: Štúdia z Yale prináša povzbudivé správy pre rodičov: spievanie deťom nie je len príjemné, ale aj prospešné pre ich náladu. Aj keď štúdia nezaznamenala okamžitý vplyv na náladu rodičov, otvára dvere ďalšiemu výskumu, ktorý by mohol odhaliť dlhodobé výhody spievania pre celú rodinu. Je to jednoduchý a dostupný spôsob, ako posilniť puto s dieťaťom a prispieť k jeho emocionálnej pohode. Nie je potrebný dokonalý hlas, ide o prejav lásky a blízkosti.

**Spievanie zlepšuje náladu dojčiat**

Nová štúdia zahŕňala 110 rodičov a ich deti, z ktorých väčšina bola mladšia ako štyri mesiace. Výskumníci náhodne rozdelili rodičov do dvoch skupín. Jednu skupinu povzbudzovali, aby spievali svojim deťom častejšie, a to prostredníctvom výučby nových piesní, poskytovaním inštruktážnych videí v štýle karaoke a detských spevníkov a zasielaním týždenných informačných bulletinov s nápadmi, ako začleniť hudbu do každodenných aktivít.

Títo rodičia dostávali počas štyroch týždňov v náhodných časoch počas dňa dotazníky prostredníctvom svojich smartfónov. Rodičia odpovedali na otázky týkajúce sa nálady dieťaťa, plačlivosti, času stráveného upokojovaním, nálady opatrovateľa a frekvencie hudobných prejavov. Rodičia mali napríklad ohodnotiť, aká pozitívna alebo negatívna bola nálada ich dieťaťa v priebehu posledných dvoch až troch hodín pred obdržaním dotazníka. 56 rodičov v kontrolnej skupine dostalo identickú intervenciu počas štyroch týždňov nasledujúcich po počiatočnom experimente.

Výskumníci zistili, že rodičia boli úspešní v zvyšovaní času, ktorý trávili spievaním svojim deťom. „Keď požiadate rodičov, aby viac spievali, a poskytnete im veľmi základné nástroje, ktoré im na tejto ceste pomôžu, je to niečo, čo im ide veľmi prirodzene,“ hovorí Yurdum.

Nielenže rodičia spievali častejšie, ale hudbu si vyberali najmä v jednej konkrétnej situácii: na upokojenie svojich detí, keď boli uplakané. „Nepovedali sme rodičom: ,Myslíme si, že by ste mali spievať svojmu dieťaťu, keď je uplakané,' ale to je to, čo robili,“ hovorí Samuel Mehr, EdD, odborný asistent na Child Study Center a riaditeľ The Music Lab. Mehr je zároveň hlavným výskumníkom štúdie. „Rodičia intuitívne inklinujú k hudbe ako k nástroju na zvládanie emócií dojčiat, pretože sa rýchlo naučia, aké efektívne je spievanie pri upokojovaní uplakaného dieťaťa.“

Najprekvapivejšie bolo, že odpovede na dotazník ukázali, že zvýšené spievanie viedlo k merateľnému zlepšeniu celkovej nálady dojčiat v porovnaní s deťmi v kontrolnej skupine – inými slovami, rodičia, ktorí spievali viac, hodnotili náladu svojich detí ako výrazne lepšiu. Dôležité je, že zlepšená nálada bola zistená všeobecne, nielen ako okamžitá reakcia na hudbu.

Hoci spievanie v tejto štúdii významne neovplyvnilo náladu opatrovateľov, Mehr verí, že by to mohlo mať následné účinky na zdravie mladých rodín. „Každý rodič vie, že nálada dieťaťa ovplyvňuje všetkých okolo neho,“ hovorí Mehr. „Ak pretrváva zlepšenie nálady dieťaťa v priebehu času, môže sa to dobre preniesť aj na iné zdravotné výsledky.“

**Následná štúdia na ďalšie preskúmanie výhod spievania**

Tím je presvedčený, že výhody spievania môžu byť ešte silnejšie, ako ukazuje súčasná štúdia. „Ešte pred našou intervenciou boli tieto zúčastnené rodiny obzvlášť hudobné,“ vysvetľuje Yurdum. „Napriek tomu a napriek iba štyrom týždňom intervencie sme zaznamenali výhody. To naznačuje, že sila spievania vašim deťom by bola pravdepodobne ešte silnejšia v rodine, ktorá sa už nespolieha na hudbu ako na spôsob upokojovania svojich detí.“

Výskumníci z Child Study Center v súčasnosti prijímajú rodičov a deti mladšie ako štyri mesiace do nadväzujúcej štúdie „Spoločne rastieme“, ktorá bude skúmať vplyv spievania zameraného na dojčatá počas osemmesačného obdobia.

Hoci výskumníci nezaznamenali zlepšenie nálady opatrovateľa v priebehu štyroch týždňov, sú zvedaví, či spievanie môže dlhodobo pomôcť zmierniť stres alebo stavy, ako je popôrodná depresia. Zaujíma ich tiež preskúmanie, či by spievanie mohlo mať pre deti aj iné výhody ako zlepšenie nálady, ako napríklad lepší spánok.

Predchádzajúca práca z The Music Lab ukázala, že hudba zameraná na dojčatá je u ľudí univerzálna a že ľudia môžu dokonca odvodiť kontext piesní – napríklad či je na tancovanie alebo uspávanku – v cudzích jazykoch a z iných kultúr. Pre Mehra dávajú nové zistenia zmysel vo svetle týchto základných vedeckých výsledkov. „Naše chápanie evolučných funkcií hudby poukazuje na úlohu hudby v komunikácii,“ hovorí Mehr. „Rodičia vysielajú deťom jasný signál vo svojich uspávankách: Som nablízku, počujem ťa, dávam na teba pozor – takže všetko nemôže byť až také zlé.“

Zdá sa, že deti počúvajú.