Spojené kráľovstvo zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu pre zabezpečenie mieru
Londýn je pripravený zvážiť nasadenie vojakov, ak Trump sprostredkuje mier. Kyjev je opatrný a žiada zapojenie do rokovaní o svojej budúcnosti.
Britský minister obrany John Healey naznačil, že Spojené kráľovstvo je pripravené vyslať svojich vojakov na Ukrajinu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Toto vyhlásenie prichádza pred plánovaným stretnutím prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Healey v pondelkovom prejave v Londýne uviedol, že „mier je možný“ a ak Trump sprostredkuje mierovú dohodu, Británia je pripravená pomôcť pri jej dlhodobom zabezpečení. Trump po telefonáte s Putinom minulý týždeň naznačil stretnutie v Budapešti s cieľom ukončiť „nechvályhodnú vojnu“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutie pozvaný nebol, no vyjadril ochotu zúčastniť sa, pričom kritizoval postoj Maďarska k podpore Kyjeva.
Umiestnenie summitu v Budapešti je citlivé vzhľadom na Budapeštianske memorandum, ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky. Rusko toto memorandum porušilo v rokoch 2014 a 2022.
Augustový summit medzi Trumpom a Putinom v Aljaške nepriniesol pokrok v dosiahnutí mierovej dohody. Európske štáty, vedené Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, už mesiace diskutujú o vytvorení mierových alebo stabilizačných síl a o zárukách zo strany USA.
Komentár redakcie: Vyhlásenia o potenciálnom nasadení britských vojakov na Ukrajinu signalizujú zvýšenú angažovanosť Západu v hľadaní mierového riešenia konfliktu. Otázkou zostáva, či bude prípadná dohoda rešpektovať záujmy Ukrajiny a jej územnú celistvosť.
Healey odhadol náklady na vyslanie britských síl v rámci „koalície ochotných“ na Ukrajinu na viac ako 100 miliónov libier (približne 134 miliónov dolárov). Spojené kráľovstvo už vyčlenilo finančné prostriedky a preverilo pripravenosť svojich vojakov. Do príprav sa zapojilo približne 200 vojenských plánovačov z 30 krajín.
Oleksandr Merežko, predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu, označil pokrok v smerovaní k európskym silám za pozitívny, avšak dosiahnutie prímeria, ktoré by si nasadenie týchto síl vyžadovalo, považuje za vzdialenú perspektívu.
Európske krajiny pozorne sledujú Trumpovu rolu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom sa obávajú, či bude dohoda v súlade s ich záujmami. Merežko dúfa, že Trump bude rešpektovať princíp, že Ukrajina musí byť zapojená do rozhodovania o svojej budúcnosti a že európski lídri majú záujem na dohode, ktorá by mohla preformovať európsku bezpečnosť.
Trump navrhol, aby Ukrajina a Rusko zmrazili konflikt pozdĺž súčasných frontových línií, čo by znamenalo postúpenie rozsiahlych ukrajinských území Rusku. Ukrajina s týmto návrhom nesúhlasí a trvá na tom, že územné zmeny musia byť schválené celoštátnym hlasovaním.
Zelenskyj po stretnutí v Bielom dome uviedol, že viedol „výstižný rozhovor“, hoci nezískal prisľúbené strely Tomahawk. Financial Times informoval, že Trump naliehal na Zelenského, aby prijal ruské podmienky dohody a žiada, aby Ukrajina postúpila Rusku Donbas.
Merežko vyjadril želanie vidieť väčšiu konzistentnosť v Trumpových vyjadreniach a naznačil, že prezident uskutoční summit s Putinom, len ak si bude istý, že to povedie k pokroku.
Rusko pokračuje v intenzívnom bombardovaní Ukrajiny. Ukrajinské úrady informovali o nočných útokoch balistickými raketami, protilietadlovými riadenými strelami a dronmi. Zelenskyj uviedol, že spolupracuje s USA na zabezpečení systémov Patriot pre Ukrajinu.