Spoločné zaspávanie v objatí znižuje stres a zvyšuje pocit bezpečia v pároch, tvrdí štúdia

Nový výskum odhalil, že heterosexuálne páry, ktoré zaspávajú v tesnej fyzickej blízkosti, pociťujú menej stresu a majú nižšiu mieru emocionálnej neistoty.

Kvalitný spánok je kľúčový pre fyzické a duševné zdravie, ovplyvňuje kognitívne funkcie, náladu, imunitu a celkovú pohodu. Hoci sa spánok často skúma individuálne, väčšina dospelých zdieľa posteľ s partnerom.

Spoločné spanie s partnerom môže navodzovať pocity bezpečia a emocionálneho prepojenia, čo prispieva ku kvalitnejšiemu spánku. Fyzická blízkosť počas spánku, ako je maznanie alebo spanie „na lyžičku“, môže zvýšiť hladinu oxytocínu, hormónu spájaného s budovaním väzieb a relaxáciou. Štúdie naznačujú, že páry, ktoré synchronizujú svoje spánkové vzorce, vykazujú vyššiu spokojnosť vo vzťahu a lepší spánok.

Autori štúdie, Josh R. Novak a Kaleigh C. Miller, poukázali na to, že hoci páry majú často svoju „vlastnú stranu“ postele, pravidelne ju prekračujú kvôli maznaniu, prejavom náklonnosti a sexu. Zdôraznili tiež, že ľudia môžu zaujímať odlišné spánkové polohy, keď spia s partnerom, v porovnaní so spánkom osamote.

Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavé zistenia o vzťahu medzi spánkovými polohami párov a kvalitou ich vzťahu. Avšak, pri interpretácii výsledkov je potrebné zohľadniť obmedzenia štúdie. Skutočnosť, že ide o prierezovú štúdiu, neumožňuje určiť príčinnú súvislosť. Nie je jasné, či fyzická blízkosť zlepšuje kvalitu vzťahu, alebo či páry s pevnejším vzťahom prirodzene spia bližšie k sebe. Okrem toho, autori poznamenávajú, že spánkové polohy pri zaspávaní nemusia odrážať to, ako páry spia počas celej noci.

Vedci sa zamerali na zistenie, či preferované individuálne spánkové polohy korelujú so spánkovými polohami, ktoré páry zaujímajú spoločne pri zaspávaní. Zároveň skúmali, či má fyzická blízkosť počas spánku vplyv na poruchy spánku, vnímaný stres, štýly pripútanosti a ďalšie charakteristiky vzťahu.

Do štúdie sa zapojilo 143 heterosexuálnych párov, teda 286 jednotlivcov. Priemerný vek mužov bol 43 rokov a žien 40 rokov, pričom páry boli spolu v priemere 13 rokov. 52 párov uviedlo, že majú rovnaký chronotyp (preferenciu ranného alebo večerného rytmu).

Účastníci štúdie hodnotili úroveň fyzickej blízkosti v ich typickej spánkovej polohe pri zaspávaní. Vyplnili tiež dotazníky zamerané na vnímaný stres, neistotu v pripútanosti (pomocou škály Experiences in Close Relationships Scale–Short Form), poruchy spánku (cez škálu PROMIS Sleep Disturbance), dennú spavosť a preferovanú individuálnu spánkovú polohu. Získané boli aj ďalšie demografické údaje a kontextové informácie, vrátane dĺžky vzťahu, príjmu a prítomnosti detí alebo domácich zvierat v posteli.

Výsledky štúdie nepreukázali významnú súvislosť medzi individuálnou preferovanou spánkovou polohou a spoločnou spánkovou polohou páru pri zaspávaní. Avšak, páry, ktoré uvádzali väčšiu fyzickú blízkosť – napríklad spanie „na lyžičku“, prepletené alebo tvárou v tvár – mali tiež nižšiu úroveň vnímaného stresu a nižšiu úroveň úzkostnej alebo vyhýbavej pripútanosti.

„Zistili sme, že bližšie spánkové polohy párov (spanie 'na lyžičku', prepletené alebo tvárou v tvár) boli spojené s nižším vnímaným stresom a menšou neistotou v pripútanosti, ale neboli priamo ani nepriamo spojené s poruchami spánku. Naša štúdia podporuje myšlienku, že maznanie pri zaspávaní môže byť prospešné pre fyziologické a vzťahové fungovanie, ale budúci výskum v tejto oblasti je nevyhnutný a je potrebné toho ešte veľa preskúmať a pochopiť,“ uzavreli autori štúdie.