Stabilita kognitívnych schopností sa upevňuje po 3. roku života, ukazuje štúdia
Výskum naznačuje, že rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa sa po treťom roku života stáva stabilnejším, pričom skoré skúsenosti majú obmedzený prediktívny vplyv na kognitívne funkcie v dospelosti.
Nová analýza dát z Coloradskej longitudinálnej štúdie dvojčiat odhalila, že celková kognitívna schopnosť sa stabilizuje až po treťom roku života. Hoci existuje slabá väzba medzi kognitívnymi schopnosťami v dojčenskom veku a v dospelosti, skutočná stabilita nastáva až neskôr.
Kognitívne schopnosti, definované ako schopnosť získavať vedomosti, myslieť, riešiť problémy a adaptovať sa, sa u každého človeka líšia. Tieto rozdiely sa prejavujú už v ranom detstve a ovplyvňujú akademické výsledky. Vyššia kognitívna úroveň je spojená s lepším prospechom v škole a úspešnosťou v zamestnaniach vyžadujúcich zložité uvažovanie a rýchle učenie.
Ľudia s rozvinutejšími kognitívnymi schopnosťami sa lepšie rozhodujú, pretože dokážu efektívnejšie zvážiť možnosti a predvídať dôsledky. Kognícia má vplyv aj na zdravie, keďže jedinci s vyššou úrovňou lepšie rozumejú lekárskym radám a zvládajú dlhodobé zdravotné problémy. Výskumy poukazujú na prepojenie medzi kognitívnymi schopnosťami a príjmom, spoločenským statusom a kariérnym postupom, čo z nich robí dôležitý faktor socioekonomickej mobility. Taktiež formujú sociálne interakcie podporou komunikačných zručností, schopnosti vcítiť sa a riešiť konflikty.
Autor štúdie Daniel E. Gustavson so svojím tímom skúmal stabilitu kognitívnych schopností v priebehu prvých 30 rokov života. Kognitívne schopnosti boli hodnotené v piatich časových bodoch: vo veku 1 – 2, 3, 7, 16 a 29 rokov. Vedci predpokladali, že stabilita sa bude zvyšovať po ranom detstve a prediktívna hodnota kognície v dojčenskom veku bude pre dospelosť obmedzená. Štúdia taktiež sledovala vplyv genetických a environmentálnych faktorov na kognitívne schopnosti s využitím dát od dvojčiat.
Komentár redakcie: „Zistenia naznačujú, že genetické a environmentálne vplyvy na všeobecnú kognitívnu schopnosť vykazujú značnú stabilitu už od 3 rokov, ale merania kognície u dojčiat majú menšiu prediktívnu hodnotu,“ uviedli autori štúdie. Štúdia zdôrazňuje dôležitosť faktorov po treťom roku života, no zároveň upozorňuje na obmedzenia vzorky, ktorá pochádza len z Colorada. Spoľahlivosť meraní kognície u dojčiat je tiež nižšia ako u starších detí.
Do štúdie bolo zapojených 1 098 osôb z Coloradskej longitudinálnej štúdie dvojčiat, vrátane 552 žien. Aj keď nie všetci absolvovali testovanie vo všetkých piatich časových bodoch, vzorka bola rozsiahla: 640 detí absolvovalo testovanie v 7 – 9 mesiacoch v rámci projektu Twin Infant Project, 814 detí vo veku 1 – 2 rokov, 757 vo veku 3 rokov, 820 vo veku 7 rokov, 813 vo veku 16 rokov a 684 dospelých vo veku približne 29 rokov.
Výsledky potvrdili, že dve špecifické merania kognície v dojčenskom veku – preferencia novosti a hodnotenie orientácie na úlohu – mali len mierny vzťah ku kognitívnym schopnostiam v dospelosti (koeficienty korelácie 0,16 a 0,18). Naopak, výsledky testov od 7 rokov vykazovali silné korelácie s neskoršími meraniami (koeficienty 0,72 až 0,86), čo naznačuje rastúcu stabilitu s vekom.
Analýzy na modeloch dvojčiat ukázali, že 22 % variácie v kognitívnych schopnostiach v dospelosti možno pripísať genetickým vplyvom prítomným už v 3 rokoch alebo skôr. Ďalších 10 % bolo vysvetlených zdieľanými environmentálnymi vplyvmi meranými vo veku 1 – 2 roky, ako je domáce prostredie, škola a susedstvo.
