Sto gigantov zodpovedných za pätinu konfliktov kvôli ťažbe nerastných surovín

Len sto korporácií má na svedomí 20 % celosvetových konfliktov súvisiacich s ťažbou. Štúdia ICTA-UAB odhaľuje, ako firmy z globálneho Severu získavajú suroviny a zisky, zatiaľ čo sociálne a ekologické škody znáša globálny Juh.

Výsledky štúdie vychádzajú z analýzy dát z Environmental Justice Atlas (EJAtlas), interaktívnej mapy, ktorá lokalizuje a dokumentuje viac ako 4300 konfliktov súvisiacich s ťažbou po celom svete. Ide napríklad o sporné bane, ropovody alebo priehrady, proti ktorým bojujú aktivisti za environmentálnu spravodlivosť a miestne komunity.

Sto spoločností s najväčším počtom konfliktov – vrátane Shell, Glencore, Repsol alebo Bayer-Monsanto – predstavuje iba 2 % z 5500 spoločností zdokumentovaných v EJAtlas, no sú zapojené až do 20 % analyzovaných konfliktov. Väčšina z nich sú nadnárodné giganty pôsobiace v energetike, ťažbe a hydroenergetike, so sídlom na globálnom severe, ktorých aktivity majú negatívny dopad na komunity na globálnom juhu.

Štúdia zistila, že takmer polovica spoločností zapojených do ťažobných konfliktov na globálnom juhu pochádza z globálneho severu. Až 50 % spoločností zapojených do konfliktov v chudobných krajinách pochádza z rozvinutých ekonomík, ako sú USA, Čína a Európa.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na systémové problémy v globálnom obchode a vyzýva na prísnejšiu reguláciu nadnárodných korporácií, aby sa predišlo environmentálnym a sociálnym škodám.

Marcel Llavero-Pasquina, výskumník ICTA-UAB a hlavný autor štúdie publikovanej v odbornom časopise Global Environmental Change, vysvetľuje: „Súčasné pravidlá globálneho obchodu, ako sú dohody o voľnom obchode, súdy pre urovnávanie sporov medzi investorom a štátom a daňové stimuly pre zahraničné investície, podporujú nespútaný rast veľkých nadnárodných spoločností zapojených do rozsiahleho množstva ťažobných konfliktov a zhoršujú environmentálne a sociálne dopady ich ťažobných operácií, predovšetkým na globálnom juhu.“

Nadnárodné korporácie sa obzvlášť angažujú v konfliktoch súvisiacich s produktmi vysokej hodnoty alebo s veľkou environmentálnou stopou, ako sú kukurica, bavlna, ropa, plyn alebo vzácne a drahé minerály. Naopak, do konfliktov o menej hodnotné suroviny, ako uhlie alebo odpad, sa častejšie zapájajú domáce spoločnosti. Ťažba a transport takýchto strategických surovín umožňuje spoločnostiam z globálneho severu efektívnejšie koncentrovať bohatstvo, zatiaľ čo prenášajú škody, ako je vyvlastňovanie pôdy, odlesňovanie alebo ropné škvrny, na komunity a ekosystémy na globálnom juhu.

Štúdia tiež ukazuje, že zapojenie nadnárodných korporácií do ťažobných konfliktov je spojené s väčšími škodami a horšími výsledkami pre miestne obyvateľstvo. Autori dokumentujú násilnejšie udalosti, nútené vysídľovanie, vyvlastňovanie pôdy, stratu živobytia a tradičných vedomostí, ako aj väčšie dopady na ženy a domorodé obyvateľstvo, keď sú zapojené nadnárodné spoločnosti. V mnohých prípadoch tieto konflikty vedú k represiám, korupcii a dokonca k vraždám komunitných lídrov a environmentálnych aktivistov.

Zistenia správy spochybňujú politiky sociálnej zodpovednosti firiem a dobrovoľné záväzky v oblasti udržateľnosti. Napriek tomu, že mnohé z týchto spoločností sú súčasťou iniciatív, ako je UN Global Compact, pokračujú v pôsobení v ťažobných sektoroch s vážnymi negatívnymi dopadmi. „Dobrovoľné iniciatívy bez reálnej sily, založené najmä na vlastnom vykazovaní, vytvárajú klamlivý obraz o firemnej transparentnosti a zodpovednosti. Hlasy environmentálnych obhajcov, ktorí čelia ich činnosti, však odhaľujú príbeh rozsiahlej firemnej beztrestnosti a systémového nedostatku zodpovednosti a spravodlivosti,“ hovorí Llavero-Pasquina, koordinátor Environmental Justice Atlas.

Výskumníci vyzývajú akademickú obec a medzinárodné organizácie, aby posudzovali sociálne a environmentálne správanie firiem na základe výsledkov, ktoré zažívajú dotknuté komunity, a nie na základe dobrovoľných politík spoločností. Výsledky štúdie naliehajú na tvorcov politík, aby prepísali pravidlá globálneho obchodu na základe princípov spravodlivosti, autonómie a reciprocity a implementovali záväzné, povinné a vymožiteľné predpisy pre nadnárodné korporácie, aby sa predišlo škodám a v prípade potreby poskytli nástroje na zabezpečenie zodpovednosti za dopady spojené s ich pochybeniami.

Rachel Rose Jackson, riaditeľka Climate Research & Policy v Corporate Accountability, watchdogovej organizácii, uviedla: „Tento výskum vrhá svetlo na temné zákutia firemného zneužívania a jasne ukazuje, ako rozsiahle a hlboké sú chápadlá firemného pochybenia. Jasne ilustruje aj zlyhanie existujúcich mechanizmov na zabezpečenie spravodlivosti, riešenie škôd a zastavenie budúceho pochybenia. Riešením firemnej beztrestnosti nie sú dobrovoľné záväzky, samoregulácia alebo polovičaté opatrenia s malým alebo žiadnym dohľadom. Riešenie firemného zneužívania si vyžaduje zmysluplné opatrenia, ktoré sú právne záväzné a ktoré skutočne chránia ľudí a planétu (nie firemnú chamtivosť). Pokiaľ nebudeme korporácie brať na zodpovednosť za škody, ktoré spôsobujú, budú pokračovať v pustošení vo svojom bezohľadnom úsilí o zisk.“

Meena Raman, vedúca programov v Third World Network, povedala: „Tento článok jasne ukazuje, že globálne obchodné pravidlá sú dedičstvom kolonializmu, ktoré dávajú voľnú ruku nadnárodným spoločnostiam z globálneho Severu, aby pokračovali v plienení globálneho Juhu na úkor komunít a ekosystémov. Iba systémová zmena, ktorá potláča imperialistický a neoliberálny poriadok a umožňuje ekonomickú a ekologickú suverenitu ľudí, spravodlivé rozdelenie svetových zdrojov a formy rozvoja, ktoré sú ekologicky udržateľné a napĺňajú ľudské potreby, môže priniesť skutočnú spravodlivosť pre chudobných a planétu.“

Štúdia prichádza v čase, keď Európsky parlament rokuje o deregulčnom balíku Európskej komisie Omnibus, ktorý oslabí firemné povinnosti predchádzať porušovaniu ľudských práv a environmentálnym porušeniam v ich globálnych dodávateľských reťazcoch v rámci smernice o povinnej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD).

Nick Omonuk, aktivista za klimatickú spravodlivosť, ktorý odporuje ropovodu EACOP spoločnosti TotalEnergies v Ugande, v rozhovore pre European Coalition for Corporate Justice povedal: „Nezodpovedné korporácie neťažia len zdroje; ťažia život. Vysídľujú ľudí, ničia živobytie a znečisťujú vodu a pôdu, od ktorej sme závislí. Tieto spoločnosti presne vedia, čo robia, ale je im to jedno – pretože systém chráni ich, nie nás. S nami sa zaobchádza ako so zločincami. Európska komisia robí z firemnej beztrestnosti normu; je to rozsudok smrti pre naše komunity. Ak návrhy Omnibus prejdú, dajú znečisťovateľom voľnú kartu a priamo zaútočia na obete a komunity.“