Strach a autoritárske sklony: Celosvetová štúdia odhaľuje spojitosť naprieč kultúrami

Medzinárodná štúdia potvrdila, že strach z reálnych hrozieb, ako je kriminalita alebo chudoba, zvyšuje podporu autoritárskym režimom. Konzervatívci reagujú silnejšie.

Rozsiahla štúdia publikovaná v Journal of Personality skúmala vplyv pocitu ohrozenia na podporu autoritárskych vládnych systémov. Výskumníci zistili, že ľudia na celom svete sú náchylnejší podporovať autoritárske režimy, keď sa cítia ohrození reálnymi nebezpečenstvami, ako sú kriminalita, chudoba alebo politická nestabilita. Táto tendencia bola pozorovaná v 59 krajinách, čo z nej robí doposiaľ najrozsiahlejšiu medzinárodnú štúdiu tohto druhu. Výsledky zároveň naznačujú, že tento vzťah je výraznejší u ľudí s pravicovým politickým presvedčením.

Autoritárstvo, v psychologickom výskume, označuje preferenciu silného vodcovstva, prísneho spoločenského poriadku a poslušnosti autorite, často na úkor demokratických princípov, ako sú občianske slobody a pluralizmus. Koncept vznikol po druhej svetovej vojne s cieľom pochopiť, ako bežní ľudia mohli podporovať totalitné režimy.

V priebehu desaťročí sa objavili teórie, ktoré naznačujú, že pocity ohrozenia alebo neistoty – či už v dôsledku ekonomických ťažkostí, násilia alebo politických prevratov – môžu vyvolať psychologický posun k uprednostňovaniu autoritárskeho vládnutia. Väčšina predchádzajúcich výskumov sa však opierala o relatívne malé štúdie realizované v západných, vzdelaných, industrializovaných, bohatých a demokratických spoločnostiach (WEIRD), čo vyvoláva obavy, či je možné zovšeobecniť tieto zistenia na zvyšok sveta.

Komentár redakcie: Táto štúdia potvrdzuje pretrvávajúcu spojitosť medzi pocitom ohrozenia a podporou autoritárskych lídrov. Dôležité je, že tento jav sa nevyskytuje len v západných krajinách, ale je pozorovateľný globálne. Hoci strach ovplyvňuje postoje naprieč politickým spektrom, konzervatívci vykazujú o niečo silnejšiu tendenciu k autoritárstvu v situáciách, ktoré vnímajú ako ohrozujúce.

"Existuje rozsiahla literatúra o tom, ako autoritárstvo pramení z pocitov ohrozenia, no táto literatúra sa takmer výlučne zameriavala na konzervatívcov v západných kontextoch. Mojou pôvodnou inšpiráciou bolo vyhodnotiť celosvetový vzťah medzi autoritárstvom a ohrozením pre konzervatívcov aj liberálov," povedal autor štúdie Lucian (Luke) Gideon Conway III, profesor na Grove City College a autor knihy Liberal Bullies: What Psychology Teaches Us About the Left’s Authoritarian Problem – And How to Fix It.

Conway analyzoval dáta z World Values Survey, rozsiahleho globálneho výskumného projektu, ktorý zbiera informácie o politických presvedčeniach, kultúrnych hodnotách a spoločenských postojoch z reprezentatívnych vzoriek v desiatkach krajín. Vybral viac ako 20 položiek dotazníka súvisiacich s rôznymi druhmi reálnych hrozieb, vrátane osobných a rodinných hrozieb, ako je potravinová neistota a nedostatok prístupu k liekom, nebezpečenstvá na úrovni susedstva, ako je kriminalita a policajné zásahy, politické hrozby, ako je zastrašovanie voličov alebo zaujatosť médií, a všeobecné obavy z vojny, terorizmu alebo nezamestnanosti. Tieto položky boli zlúčené do kumulatívneho indexu hrozieb.

Autoritárstvo bolo posudzované pomocou škály merajúcej podporu autokratickej vlády, ktorá sa respondentov pýtala, či uprednostňujú vodcovstvo silnej ruky, vojenskú vládu alebo technokratické rozhodovanie bez verejnej účasti. Dôležité je, že táto škála je všeobecne považovaná za ideologicky neutrálnu, čím sa vyhýba zaujatosti, ktorá sa vyskytovala v mnohých skorších meraniach, ktoré stotožňovali autoritárstvo s konkrétnymi politickými ideológiami.

Záverečná vzorka zahŕňala 84 677 ľudí z 59 krajín zo šiestich kontinentov, so zastúpením krajín WEIRD aj non-WEIRD. Štatistické modely boli použité na posúdenie, či vnímaná hrozba predpovedá podporu autoritárskej vláde, pričom sa kontrolovali premenné ako vek, pohlavie, vzdelanie, príjem a politická ideológia.

Výsledky ukázali konzistentnú a robustnú asociáciu medzi úrovňou hrozieb a autoritárskymi postojmi. Jedinci, ktorí uvádzali väčšie osobné, susedské alebo politické hrozby – alebo ktorí jednoducho vyjadrili väčšie všeobecné obavy z hrozieb – s väčšou pravdepodobnosťou podporovali autoritárske formy vlády. Toto platilo aj po zohľadnení politickej ideológie ľudí alebo toho, aké extrémne boli ich názory. Inými slovami, pocit ohrozenia bol spojený so silnejšou podporou autoritárskeho vodcovstva bez ohľadu na to, či sa niekto identifikoval ako politicky ľavicový alebo pravicový.

Conway však zistil, že vplyv ohrozenia na autoritárstvo bol o niečo silnejší u jedincov s pravicovým presvedčením v porovnaní s tými na ľavici. Zatiaľ čo hrozba predpovedala autoritárske postoje naprieč spektrom, mala väčší vplyv u konzervatívcov.

Tendencia sa líšila aj v závislosti od kultúrneho kontextu. V krajinách WEIRD, ako sú Spojené štáty, Nemecko a Švédsko, bolo spojenie medzi hrozbou a autoritárstvom silnejšie ako v mnohých krajinách non-WEIRD. Napriek tomu každý globálny región zahrnutý do analýzy – od Južnej Ameriky po subsaharskú Afriku – vykazoval štatisticky významný efekt. Toto zistenie podporuje myšlienku, že psychologické spojenie medzi hrozbou a podporou silného vodcovstva je všeobecne ľudské, nie iba produkt západnej spoločnosti.

"Ľudia na celom svete, ktorí uvádzajú, že sa cítia ohrození vecami, ako je kriminalita a chudoba, majú väčšiu tendenciu chcieť autoritárskych vodcov," povedal Conway pre PsyPost. "To platí bez ohľadu na to, či ste liberál alebo konzervatívec, a platí to bez ohľadu na to, či žijete v západnej krajine (ako sú Spojené štáty alebo západná Európa) alebo v ne-západnej krajine. Avšak vzťah autoritárstvo-hrozba je silnejší pre konzervatívcov (oproti liberálom) a v západných (oproti ne-západných) krajinách."

Zistenia podporujú "mäkkú asymetriu" tým, že ukazujú, že reálne hrozby predpovedajú autoritárske postoje naprieč politickým spektrom, ale efekt je silnejší u jedincov s pravicovým presvedčením. To naznačuje, že hoci sa liberáli aj konzervatívci môžu stať autoritárskymi pod vplyvom hrozby, konzervatívci reagujú na takéto podmienky konzistentnejšie.

"Bol som zástancom toho, čo sa nazýva 'symetrické' teórie ideológie," vysvetlil Conway. "Tieto teórie naznačujú, že liberáli a konzervatívci sú psychologicky podobní, ale líšia sa iba v obsahu svojich presvedčení, a preto by sme očakávali podobné účinky na oboch stranách (odtiaľ pochádza termín 'symetrické'). Hlavné výsledky pre vzťah hrozby a autoritárstva na celom svete však neboli úplne symetrické – v skutočnosti boli väčšie pre konzervatívcov ako pre liberálov. Hoci sú podobnosti väčšie ako rozdiely, dáva to dôvod na zamyslenie pre teóriu čistej symetrie."

Štúdia prispieva k rastúcemu počtu dôkazov, ktoré podporujú teóriu, že ľudská psychológia sa vyvinula tak, aby uprednostňovala silné vodcovstvo v časoch ohrozenia. Nedávny článok publikovaný v Evolution and Human Behavior tiež zistil, že ľudia v 25 krajinách s väčšou pravdepodobnosťou preferovali vodcov s dominantným vzhľadom, keď boli požiadaní, aby si predstavili scenár zahŕňajúci vojnu alebo medzinárodný konflikt. V tejto štúdii účastníci sledovali tváre, ktoré boli upravené tak, aby vyzerali viac alebo menej dominantne, a konzistentne si vyberali dominantnejšiu tvár, keď boli pod hrozbou. Preferencia dominancie bola konzistentná v mnohých krajinách, čo odzrkadľuje zistenie súčasnej štúdie, že vnímaná hrozba podnecuje ľudí, aby uprednostňovali autoritárske črty u vodcov.

Napriek svojmu rozsahu má nová štúdia obmedzenia. Pretože dáta pochádzajú z jedinej vlny odpovedí z prieskumu, zistenia sú korelačné a nemôžu dokázať, že hrozba spôsobuje autoritárstvo. Je možné, že ľudia, ktorí už uprednostňujú autoritársku vládu, s väčšou pravdepodobnosťou vnímajú svet ako ohrozujúci. Experimentálne štúdie v menších vzorkách ukázali, že manipulácia s hrozbou môže zvýšiť autoritárske postoje, ale súčasné dáta nemôžu priamo urobiť toto tvrdenie.

"Hoci je moja štúdia zatiaľ najväčšou analýzou tohto problému na úrovni jednotlivcov, napriek tomu zahŕňa iba 59 národov," poznamenal Conway. "To je veľa, ale nie je to celý svet. Tiež sme nezahrnuli žiadne merania o tom, prečo sa to deje alebo čo môže spôsobiť, že sa veci posunú od liberálno-autoritárskej hrozby k konzervatívno-autoritárskej hrozbe."

Štúdia sa tiež zamerala výlučne na reálne hrozby – tie, ktoré zahŕňajú fyzickú alebo ekonomickú ujmu. Netestovala symbolické hrozby, ktoré sa vzťahujú na výzvy pre kultúrne hodnoty alebo sociálnu identitu skupiny. Niektorí výskumníci tvrdia, že symbolické hrozby môžu byť ešte dôležitejšie pri podnecovaní autoritárskych postojov, najmä v politicky polarizovaných spoločnostiach.

"Chcel by som nadviazať na ešte rozsiahlejšiu štúdiu, ktorá vyhodnotí prepojenie autoritárstva s hrozbou u liberálov a konzervatívcov v priebehu času," povedal Conway. "Napríklad, podozrievam, že liberáli majú väčšiu tendenciu byť autoritárski, keď sú konzervatívne vlády zavedené pri moci demokratickými prostriedkami (pretože sa cítia viac ohrození tým, že ich oponenti majú moc), zatiaľ čo opak platí pre konzervatívcov. Toto je testovateľná hypotéza, ak je dostatok dát za dostatočne dlhý čas."

Štúdia "Autoritárstvo a hrozba v 59 národoch" bola publikovaná 26. mája 2025.