Strata motivácie urýchľuje pokles funkčnosti pri Alzheimerovej chorobe, ukazuje štúdia
Výskum ukazuje, že pacienti s Alzheimerovou chorobou, u ktorých sa vyskytuje dlhodobá apatia, vykazujú výraznejší pokles v schopnostiach potrebných pre každodenný život.
Nová štúdia odhaľuje prepojenie medzi behaviorálnymi zmenami a schopnosťou vykonávať bežné denné činnosti u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Zistenia naznačujú, že pretrvávajúca apatia vedie k rýchlejšej strate samostatnosti.
Alzheimerova choroba, progresívne ochorenie mozgu, ktoré ovplyvňuje pamäť, myslenie a správanie, prináša so sebou nielen stratu pamäti, ale často aj zmeny nálad a správania. Tieto neuropsychiatrické symptómy, medzi ktoré patrí apatia, depresia, agitácia, bludy a halucinácie, môžu byť zaťažujúce pre pacientov aj ich opatrovateľov a sú spojené s horšími výsledkami, ako je rýchlejší kognitívny pokles a skoršie umiestnenie do domova dôchodcov.
Vedci z viacerých inštitúcií analyzovali dáta z Národného centra pre koordináciu Alzheimerovej choroby (NACC) s cieľom zistiť, ako rôzne zoskupenia behaviorálnych symptómov ovplyvňujú priebeh Alzheimerovej choroby. Zaujímalo ich, či existuje spojitosť medzi týmito zoskupeniami a rýchlosťou poklesu funkčných schopností pacienta.
„Už nejaký čas študujeme neuropsychiatrické symptómy pri demencii a vždy nás zaujímalo, či by konkrétne symptómy alebo osoby s určitými zoskupeniami symptómov mohli byť vhodným cieľom pre intervencie zamerané na prevenciu a oddialenie funkčného poklesu,“ povedala autorka štúdie Carolyn W. Zhu.
Komentár redakcie: Zistenia štúdie naznačujú, že klinickí lekári by mali venovať zvýšenú pozornosť príznakom apatie u pacientov s Alzheimerovou chorobou, pretože skorá detekcia tohto symptómu môže pomôcť identifikovať jedincov s vyšším rizikom straty nezávislosti a poskytnúť príležitosť pre cielenú intervenciu.
Do štúdie bolo zahrnutých takmer 9800 účastníkov s miernou kognitívnou poruchou alebo Alzheimerovou chorobou. Účastníci boli sledovaní až päť rokov a ich funkčné schopnosti boli pravidelne hodnotené pomocou dotazníka zameraného na schopnosť zvládať bežné aktivity, ako je hospodárenie s financiami a príprava jedál.
Výskumníci identifikovali štyri hlavné skupiny účastníkov na základe ich symptómov na začiatku štúdie: skupinu s minimálnymi behaviorálnymi symptómami, skupinu s vysokou mierou apatie a depresie, skupinu s viacerými symptómami vrátane agitácie a podráždenosti a skupinu s komplexnou kombináciou všetkých symptómov vrátane psychózy.
Zatiaľ čo tieto skupiny vykazovali rozdiely vo funkčných schopnostiach na začiatku štúdie, rýchlosť poklesu funkčnosti sa medzi nimi v priebehu času výrazne nelíšila. Zameraním sa na jednotlivé symptómy sa však ukázalo, že pretrvávajúca apatia je silným prediktorom rýchlejšieho funkčného poklesu.
Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť včasného rozpoznania apatie u ľudí s Alzheimerovou chorobou alebo miernou kognitívnou poruchou. Hoci iné symptómy, ako agitácia alebo halucinácie, často púta viac pozornosti, apatia môže mať zásadnejší vplyv na schopnosť človeka fungovať samostatne v priebehu času. Apatia totiž znižuje záujem o sociálne aktivity, motiváciu k činnosti a schopnosť dokončiť úlohy, čo vedie k strate nezávislosti.
