Strata spojenia s prírodou: Za 200 rokov sme sa vzdialili o 60 %, ukazuje štúdia

Nová štúdia odhaľuje alarmujúci trend: ľudia sú od roku 1800 o viac ako 60 % menej spojení s prírodou. Táto strata sa zrkadlí v úbytku slov ako rieka, mach a kvet z literatúry.

Podľa štúdie profesora Milesa Richardsona z University of Derby, pokles prepojenosti s prírodou je dôsledkom urbanizácie, miznutia divokej prírody a prerušenia odovzdávania vzťahu k prírode z rodičov na deti. Výskum publikovaný v časopise Earth analyzoval výskyt prírodných slov v knihách v rokoch 1800 až 2020 a zistil, že najväčší pokles (60,6 %) nastal v roku 1990.

Model predpovedá pokračujúce „vymieranie skúsenosti“, keďže budúce generácie budú strácať vedomie o prírode, pretože sa nenachádza v ich zastavanom okolí a rodičia už neprenášajú „orientáciu“ na prírodný svet. Iné štúdie ukázali, že prepojenosť rodičov s prírodou je najsilnejším prediktorom toho, či si dieťa vytvorí blízky vzťah k prírode.

„Prepojenosť s prírodou je teraz uznávaná ako kľúčová príčina environmentálnej krízy,“ povedal Richardson. „Je to životne dôležité pre naše vlastné duševné zdravie. Spája to ľudí a pohodu prírody. Ak chceme zmeniť vzťah spoločnosti k prírode, je potrebná transformačná zmena.“

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje, že nestačí len občasné zapojenie do prírody. Potrebujeme systémové zmeny, ktoré začínajú v detstve a odrážajú sa v urbanistickom plánovaní. Ak sa nám podarí zvýšiť čas strávený v prírode, hoci len na 40 minút denne, a zamerať sa na medzigeneračný prenos vzťahu k prírode, môžeme dosiahnuť trvalú zmenu.

Richardson uviedol, že pri testovaní rôznych politických a mestských environmentálnych zmien v modeli bol prekvapený rozsahom zmien potrebných na zvrátenie straty spojenia s prírodou. Zvýšenie dostupnosti biodiverzných zelených plôch v meste o 30 % sa môže zdať ako radikálny pozitívny pokrok pre divokú prírodu a ľudí, ale Richardsonova štúdia naznačila, že mesto by muselo byť 10-krát zelenšie, aby sa zvrátiť pokles prepojenia s prírodou.

Štúdia zistila, že opatrenia na zvýšenie zapojenia verejnosti do prírodného sveta neboli účinné pri zvrátení dlhodobého poklesu prepojenosti s prírodou. Richardson povedal, že takéto schémy charitatívnych organizácií – napríklad #30DaysWild od Wildlife Trusts – sú stále dôležité pre posilnenie duševného zdravia, ale modelovanie naznačilo, že nezastavia medzigeneračnú stratu prepojenia s prírodou.

Podľa štúdie sú účinnejšie opatrenia na vštepovanie povedomia a zapojenie do prírody u malých detí a rodín, ako sú lesné škôlky.

Ďalšou prekážkou pri obnove prepojenosti s prírodou je, že modelovanie ukazuje, že politiky na transformáciu včasného vzdelávania a mestských oblastí musia byť zavedené v priebehu nasledujúcich 25 rokov, aby sa zvrátil pokles. Ak sa to však urobí, zvýšenie prepojenosti s prírodou by sa stalo sebestačným.

Richardson uviedol, že rozsah spoločenských zmien potrebných na obnovenie prepojenia s prírodou nemusí byť taký skľučujúci, ako sa zdá, pretože východiskové hodnoty sú teraz také nízke.

Štúdia zistila, že ľudia v Sheffielde strávili v priemere iba štyri minúty a 36 sekúnd v prírodných priestoroch každý deň.