Strava a popôrodná depresia: Vplyv črevného mikrobiómu na duševné zdravie matiek
Vedci zistili, že strava bohatá na sóju a fermentované potraviny prispieva k zdravšiemu črevnému mikrobiómu, čo môže znížiť riziko popôrodnej depresie.
Nová štúdia odhaľuje, že konzumácia sóje, fermentovaných potravín a morských rias môže pozitívne ovplyvniť črevný mikrobióm a tým chrániť duševné zdravie matiek po pôrode.
Výskumníci z Kjótskej univerzity skúmali prepojenie medzi črevnými baktériami, stravou a popôrodnou depresiou u japonských matiek. Štúdia zdôrazňuje rastúce poznatky o vplyve črevného mikrobiómu na duševné zdravie a skúma možnosti zlepšenia stavov, ako je depresia, prostredníctvom zdravého mikrobiómu.
Michiko Matsunaga, vedúca autorka štúdie, uviedla, že cieľom výskumu bolo lepšie pochopiť vzťah medzi črevnou mikroflórou, fyzickou kondíciou, stravovacími návykmi a náladou matiek. Popôrodná depresia postihuje 10 až 20 % žien na celom svete a prejavuje sa nestabilnou náladou, stratou záujmu, pocitmi viny a poruchami spánku.
Do štúdie bolo zapojených 344 matiek detí do štyroch rokov, ktoré nemali diagnostikované psychiatrické ani fyzické ochorenia. Hladina depresie bola hodnotená pomocou Beckovho inventára depresie (BDI-II). Matky tiež informovali o kvalite spánku a celkovom fyzickom stave. Analýza vzoriek stolice odhalila rozmanitosť mikroflóry a zastúpenie špecifických baktérií.
Komentár redakcie: Hoci má štúdia určité obmedzenia, ako napríklad priečny dizajn a subjektívne hodnotenie stravy, otvára dôležitú diskusiu o preventívnom účinku stravy na popôrodnú depresiu. Konzumácia sóje, fermentovaných potravín, morských rias a zeleniny môže znížiť riziko rozvoja tejto depresie podporou produkcie prospešných mastných kyselín v črevách.
Účastníčky tiež uviedli frekvenciu konzumácie 18 kategórií potravín. Analýza odhalila dva dominantné stravovacie vzorce: diétu bohatú na zeleninu a mäso (VMD) a diétu bohatú na sóju a fermentované potraviny (SFD). Zistilo sa, že ženy konzumujúce SFD mali nižšie skóre depresie, lepší fyzický stav a zdravšiu črevnú mikroflóru.
Matky s vyšším skóre depresie mali menšiu rozmanitosť črevnej mikroflóry a nižšie zastúpenie baktérií produkujúcich butyrát, ktoré sú prospešné pre zdravie čriev a imunitu. Naopak, matky s depresiou konzumovali menej jogurtov, mliečnych výrobkov a nakladanej zeleniny.
Štúdia upozorňuje na potenciálne prínosy tradičnej japonskej stravy pre duševné zdravie, a zdôrazňuje dôležitosť osi črevo-mozog v kontexte materstva. Výsledky naznačujú, že nefarmakologické intervencie, ako sú zmeny v stravovaní alebo probiotiká, by mohli podporiť dlhodobú pohodu matiek.
Vedci plánujú ďalšie štúdie, ktoré by mali preukázať, či cielené zmeny v stravovaní môžu zlepšiť zloženie črevnej mikroflóry a duševné zdravie žien po pôrode.
