Stres a spánok: Ako vnútorná reaktivita ovplyvňuje kvalitu odpočinku

Nová štúdia odhalila, že citlivosť na stres zhoršuje dopad myšlienok víriacich v hlave na spánok. Niektorí jedinci sú tak náchylnejší na prerušovaný spánok.

Vedci dlho vedia, že stres môže negatívne ovplyvniť spánok. Hlavným faktorom je aktivácia mysle pred spaním. Odborníci tiež identifikovali vlastnosť nazývanú spánková reaktivita, ktorá určuje náchylnosť jedinca na narušenie spánku vplyvom stresu. Niektorí majú vysokú reaktivitu a ich spánok je ľahko narušiteľný, iní spia dobre aj pod tlakom.

Napriek známosti týchto faktorov neboli presné interakcie medzi nimi na dennej báze doteraz dostatočne preskúmané. Väčšina štúdií sa opierala o zriedkavé retrospektívne hlásenia alebo sa zameriavala na zásadné životné udalosti, nie na bežné denné stresory. Cieľom nového výskumu bolo získať podrobnejší obraz o tom, ako reaktivita na spánok modifikuje spojenie medzi denným stresom, aktiváciou pred spaním a objektívne meranými spánkovými vzorcami v prirodzenom prostredí.

„Spánková reaktivita sa vzťahuje na tendenciu jedinca prežívať zvýšené poruchy spánku v stresových situáciách. Ľudia s vysokou spánkovou reaktivitou vykazujú zvýšenú aktiváciu mysle pred spaním počas stresových období a sú viac ohrození rozvojom akútnej a chronickej nespavosti,“ vysvetľujú autori štúdie Ju Lynn Ong a Stijn Massar z National University of Singapore Yong Loo Lin School of Medicine.

Komentár redakcie: Štúdia potvrdzuje, že stres má priamy vplyv na spánok a že citlivosť na stres môže tento vplyv ešte zhoršiť. Dôležité je zamerať sa na techniky zvládania stresu a relaxačné metódy pred spaním, aby sa predišlo chronickým problémom so spánkom. U jedincov s vysokou spánkovou reaktivitou sa odporúča vyhľadať odbornú pomoc.

Výskumný tím uskutočnil štúdiu medzi študentmi univerzity, ktorým dali vyplniť dotazník Ford Insomnia Response to Stress Test. Na základe výsledkov vybrali dve skupiny: 30 študentov s najnižším skóre (nízka reaktivita) a 30 s najvyšším skóre (vysoká reaktivita).

Počas nasledujúcich 14 dní boli účastníci monitorovaní pomocou aktigrafických hodiniek, ktoré objektívne zaznamenávali spánkové vzorce. Nosili tiež prsteň ŌURA, ktorý zaznamenával ich srdcovú frekvenciu pred spaním ako objektívny ukazovateľ fyziologickej aktivácie. Okrem toho denne vyplňovali dotazníky o vnímanej úrovni stresu a aktivácii mysle pred spaním.

Výsledky ukázali, že v dňoch, keď sa účastníci cítili viac v strese, zažívali aj vyššiu mieru kognitívnej aktivácie pred spaním. Táto zvýšená aktivácia mysle bola spojená s kratším celkovým spánkom a dlhším zaspávaním. Tento vzorec bol pozorovaný v oboch skupinách.

Ďalšia analýza ukázala, že spánková reaktivita zosilňuje negatívne účinky stresu a aktivácie mysle. Jedinci s vysokou spánkovou reaktivitou vykazovali silnejšie prepojenie medzi ich priemernými úrovňami stresu, kognitívnou aktiváciou pred spaním a kvalitou spánku. U týchto jedincov bola vyššia priemerná úroveň kognitívnej aktivácie spojená s dlhším časom prebdeným po zaspatí.

Vedci zdôrazňujú, že štúdia mala určité obmedzenia, ako napríklad zloženie študijnej vzorky. Budúci výskum by sa mal zamerať na rôznorodejšie populácie a preskúmať, či terapie, ako je kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti, môžu znížiť mentálnu aktiváciu a zabrániť prechodu akútnych problémov so spánkom do chronických.