Štruktúra mozgu môže predpovedať úspešnosť liečby ADHD u dospelých
Nová štúdia zistila, že dospelí s ADHD s výraznejším zvrásnením mozgovej kôry v čelových oblastiach mozgu vykazovali lepšiu odozvu na liečbu. Výsledky však nepreukázali priamu súvislosť s účinnosťou psychoterapie alebo liekov.
Výskum ukazuje, že zložitosť štruktúry mozgu, konkrétne množstvo záhybov v kôre, môže mať vplyv na to, ako dospelí s ADHD reagujú na liečbu. Štúdia však nepreukázala jednoznačnú účinnosť psychoterapie ani lieku.
Výskumníci skúmali, či štruktúra mozgovej kôry, konkrétne jej zvrásnenie (gyrifikácia), ovplyvňuje účinok liečby ADHD u dospelých. Gyrifikácia je proces vytvárania záhybov – gyrov a sulkov – na povrchu mozgu, čím sa zväčšuje jeho plocha bez nutnosti zväčšenia objemu lebky. Vyšší stupeň gyrifikácie je vo všeobecnosti spojený s vyššími kognitívnymi schopnosťami.
Do štúdie sa zapojilo 121 dospelých s ADHD, ktorí boli náhodne rozdelení do štyroch skupín: skupinová psychoterapia s metylfenidátom, skupinová psychoterapia s placebom, klinické riadenie symptómov s metylfenidátom a klinické riadenie symptómov s placebom. Skupinová psychoterapia zahŕňala týždenné sedenia počas 12 týždňov, po ktorých nasledovali mesačné sedenia. Klinické riadenie symptómov predstavovalo podporné poradenstvo. Metylfenidát je stimulant, ktorý sa bežne predpisuje na liečbu ADHD.
Účastníci podstúpili magnetickú rezonanciu (MRI), ktorá umožnila vedcom zmerať úroveň gyrifikácie mozgovej kôry. Príznaky ADHD boli hodnotené pomocou škály Conners’ Adult ADHD Rating Scale.
Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavé poznatky o potenciálnom vplyve štruktúry mozgu na liečbu ADHD. Je však dôležité poznamenať, že zistenia sú predbežné a vyžadujú si ďalší výskum. Fakt, že účastníci vedeli, či podstupujú psychoterapiu alebo len klinické riadenie, mohol ovplyvniť výsledky štúdie.
Výsledky ukázali, že klinické riadenie symptómov bolo účinnejšie ako skupinová psychoterapia pri znižovaní celkového počtu príznakov ADHD. U účastníkov, ktorí podstúpili skupinovú psychoterapiu, bola nižšia gyrifikácia v určitých oblastiach mozgu spojená s nižšou úrovňou nepozornosti. Naopak, v celej vzorke bola vyššia gyrifikácia spojená so silnejším celkovým znížením symptómov. Metylfenidát však nebol účinnejší ako placebo pri znižovaní príznakov ADHD.
"Naše zistenia zdôrazňujú, že zvýšená gyrifikácia mozgovej kôry v čelových oblastiach značí zvýšenú účinnosť liečby po 12-týždňovej intervencii," uviedli autori štúdie. Zároveň dodali, že ani jedna z použitých liečebných metód (psychoterapia a lieky) nebola efektívnejšia ako kontrolné podmienky.
