Štúdia: Ako Trump využíva naratív obete a umelá inteligencia posilňuje jeho príbeh

Kathryn Claire Higgins z Londýnskej univerzity Goldsmiths definuje „victimcould“ ako strategický ťah, ktorým krajne pravicové hnutia ospravedlňujú násilie a útlak. Donald Trump je prezentovaný ako príklad využívania tejto taktiky.

Štúdia: Ako Trump využíva naratív obete a umelá inteligencia posilňuje jeho príbeh
Zdroj: psypost.org
Nová štúdia analyzuje, ako Donald Trump využíva stratégiu „victimcould“ – prezentáciu seba ako obete potenciálnych budúcich udalostí – na presmerovanie pozornosti od skutočných problémov. Umelá inteligencia zohráva v tomto procese dôležitú úlohu.

Štúdia publikovaná v European Journal of Cultural Studies skúma koncept „victimcould“, ktorý vysvetľuje, ako krajná pravica ospravedlňuje násilie a vylúčenie prostredníctvom hypotetických zranení, ktoré by sa mohli stať. Autorka Kathryn Claire Higgins analyzuje politickú trajektóriu Donalda Trumpa ako príklad tejto stratégie.

Higgins tvrdí, že Trump nielenže prekonal obvinenia a politické škandály, ale ich pretavil na dôkaz vlastného utrpenia. Nejde však o tradičné obetovanie sa založené na skutočných zraneniach. Trump sa prezentuje ako niekto, kto je neustále na pokraji ujmy a ako cieľ štátnej moci a morálneho prenasledovania.

„Victimcould“ v akcii je rétorická stratégia, ktorá odvádza pozornosť od súčasných nespravodlivostí a presmerováva ju na imaginárne budúcnosti. Týmto spôsobom sa môžu krajne pravicové postavy javiť ako zraniteľné a zároveň posilňovať politiky, ktoré ubližujú marginalizovaným skupinám.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje, že naratívy založené na tom, čo „by sa mohlo stať“, sa ťažšie spochybňujú dôkazmi. Je dôležité kriticky hodnotiť emocionálne nabité obsahy a rozlišovať medzi možnosťou a realitou.

Motiváciou štúdie je objasniť, ako moderné krajne pravicové hnutia získavajú legitimitu prostredníctvom emocionálnych naratívov. Higgins tvrdí, že existuje medzera vo výskume toho, ako tieto hnutia vytvárajú hypotetické budúcnosti, ktoré pôsobia dostatočne reálne na to, aby ovplyvnili politické kroky.

„Victimcould“ sa líši od bežného obetovania sa, ktoré je založené na viditeľnej ujme alebo traume. Funguje dvoma spôsobmi: ako „reprezentačný úspech“ – mediálna performance, ktorá podnecuje ľudí, aby si predstavili seba alebo svoju skupinu ako obete budúcnosti – a ako „ospravedlňujúca logika“ – proces odôvodňovania agresívnych politík v súčasnosti kvôli tomu, čo by sa inak mohlo stať.

Higgins ilustruje túto myšlienku na príklade AI-generovaných obrázkov, ktoré zobrazujú hypotetické zatknutie Donalda Trumpa. Obrázky sa šírili online v marci 2023, mesiace pred jeho skutočným obvinením. Pre odporcov Trumpa tieto obrázky predstavovali emocionálne uvoľnenie, pre jeho podporovateľov boli varovaním. Trump sám sa priklonil k interpretácii seba ako obete a zdieľal AI obrázok, na ktorom kľačí v modlitbe.

Podľa Higgins sú tieto obrázky a diskusia o nich príkladom „victimcould“. Tieto príbehy umožňujú politikom, ako je Trump, prezentovať sa ako obete, aj keď im v skutočnosti nikto neublížil. Prepožičiavajú si emocionálnu váhu skutočných skúseností obetí, ale odstraňujú ich z historických a politických reálií.

Systémy, ktoré spôsobujú skutočné škody, sú prezentované ako nevyhnutné pre bezpečnosť. Ľudia v mocenských pozíciách sú zobrazovaní ako napadnutí. Privilegovaní jedinci sú vykresľovaní ako trpiaci. Krajne pravicové politiky sú prezentované ako nevyhnutné reakcie na hroziace nebezpečenstvá. Proti takémuto správaniu sa ťažko argumentuje, pretože je založené na imaginárnych budúcnostiach.

Higgins zdôrazňuje, že „victimcould“ sa darí v prostredí preplnenom emocionálnym obsahom a špekulatívnym rozprávaním príbehov. Generatívna AI a sociálne siete poskytujú nové nástroje na dramatizáciu imaginárnych budúcností. Podľa nej je však hlbším problémom ochota zaobchádzať s možnosťou ako s realitou, ak to slúži politickej agende.