Štúdia odhaľuje nerovnosti v domácnosti: Ako pohlavie partnera ovplyvňuje spokojnosť žien
Ženy s deťmi v heterosexuálnych vzťahoch často nesú najväčšie bremeno domácich prác, čo znižuje ich spokojnosť, hoci majú v rozhodovaní väčšie slovo.
Nový výskum naznačuje, že ženy v heterosexuálnych vzťahoch čelia väčšej nerovnováhe v domácich prácach, najmä ak sú matky. Rozhodovacia právomoc nemusí vždy znamenať spokojnosť.
Nová štúdia publikovaná v časopise Psychology of Women Quarterly skúma, ako rozdelenie domácich prác a rozhodovacia právomoc vplývajú na spokojnosť žien vo vzťahoch. Zistenia ukazujú, že matky v heterosexuálnych vzťahoch majú tendenciu niesť väčšiu ťarchu domácich prác v porovnaní so ženami v homosexuálnych vzťahoch alebo ženami bez detí. Výskum naznačuje, že hoci účasť na rozhodovaní vo všeobecnosti podporuje kvalitu vzťahu, tento pozitívny vplyv mizne u matiek v heterosexuálnych vzťahoch.
Nerovnomerné rozdelenie domácich prác je v slovenskej spoločnosti stále prítomné. Ženy v heterosexuálnych vzťahoch zvyčajne zastávajú väčšinu neplatených domácich úloh, ako je varenie a upratovanie. Táto nerovnováha často pretrváva, aj keď obaja partneri pracujú na plný úväzok. Predchádzajúce pozorovania ukazujú, že táto nerovnosť môže viesť k nižšej spokojnosti vo vzťahu a zvýšenému stresu u žien.
Koncept "robenia rodu" hovorí o tom, že ľudia posilňujú svoju rodovú identitu prostredníctvom každodenného správania. To zahŕňa aj ženy vykonávajúce domáce práce, ktoré sa tradične spájajú so ženskosťou. Romantickí partneri môžu nevedome konať podľa týchto rodových stereotypov rozdeľovaním práce na základe toho, čo spoločnosť naznačuje, že by mal robiť muž alebo žena.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na pretrvávajúce rodové stereotypy a ich vplyv na spokojnosť vo vzťahoch. Dôležitosť rovnomerného rozdelenia domácich prác a rozhodovacej právomoci, najmä po narodení detí, je kľúčová pre udržanie zdravého a šťastného partnerstva. Výskum nabáda k otvorenej komunikácii a prehodnoteniu tradičných rodových rolí.
Homosexuálne páry často riešia túto dynamiku inak. Dôkazy naznačujú, že majú tendenciu deliť si domáce úlohy rovnomernejšie. Často sa rozhodujú na základe osobných preferencií alebo dostupnosti, a nie na základe tradičných rodových rolí. Tieto páry môžu vyjednávať o povinnostiach spôsobmi, ktoré presahujú heteronormatívne stereotypy.
Cieľom výskumníkov bolo pochopiť, ako sa táto dynamika prejavuje pri porovnaní žien v heterosexuálnych a homosexuálnych vzťahoch. Konkrétne sa snažili zistiť, ako materstvo ovplyvňuje tieto vzorce.
Na preskúmanie tejto problematiky výskumný tím naverboval 227 žien prostredníctvom online platformy Prolific. Všetky účastníčky boli v dlhodobých romantických vzťahoch a žili so svojimi partnermi. Vzorka zahŕňala 102 žien v homosexuálnych vzťahoch a 125 žien v heterosexuálnych vzťahoch. Približne polovica účastníčok boli matky.
Účastníčky poskytli demografické údaje týkajúce sa ich veku, rasy, príjmu a zamestnania. Väčšina vzorky sa identifikovala ako belošky. Väčšina účastníčok bola vydatá. Priemerná dĺžka vzťahu bola približne 12 rokov.
Na meranie spokojnosti vo vzťahu účastníčky vyplnili dotazník, v ktorom sa pýtali na úroveň šťastia v ich partnerstve. Ďalšia metrika hodnotila rozdelenie domácich prác. Účastníčky hodnotili, kto zvyčajne vykonáva päť konkrétnych úloh: nakupovanie potravín, upratovanie domu, pranie bielizne, varenie a umývanie riadu. Skóre naznačovalo, či tieto úlohy vykonáva účastníčka, partner alebo obaja rovnako.
Výskumníci merali aj rozhodovaciu právomoc. Použili špecifickú podškálu zo škály sily v sexuálnom vzťahu. Účastníčky uviedli, kto má zvyčajne väčšie slovo v rôznych situáciách, ako napríklad výber priateľov, s ktorými sa stretávajú, alebo rozhodovanie o tom, kedy sa majú rozprávať o vážnych témach.
Analýza ukázala jasné rozdiely na základe pohlavia partnera. Ženy v heterosexuálnych vzťahoch uvádzali, že vykonávajú viac neplatenej domácej práce ako ženy v homosexuálnych vzťahoch. Toto zistenie je v súlade s predchádzajúcim výskumom týkajúcim sa rodových rolí v heterosexuálnych vzťahoch.
Najvýraznejšia nerovnováha sa však objavila pri zohľadnení rodičovského statusu. Matky v heterosexuálnych vzťahoch uvádzali vyššiu záťaž domácich prác ako ktorákoľvek iná skupina v štúdii. Táto skupina vykonávala viac práce ako matky v homosexuálnych vzťahoch, bezdetné ženy v heterosexuálnych vzťahoch a bezdetné ženy v homosexuálnych vzťahoch.
V celej vzorke sa vykonávanie väčšieho podielu domácich prác spájalo s nižšou spokojnosťou vo vzťahu. Keď ženy cítili, že robia väčšinu prác v domácnosti, mali tendenciu uvádzať, že sú vo vzťahu menej šťastné. Táto negatívna väzba existovala bez ohľadu na pohlavie partnera.
Výskumníci tiež pozorovali neočakávané vzorce týkajúce sa rozhodovacej právomoci. Na rozdiel od ich počiatočnej hypotézy zistili, že ženy v heterosexuálnych vzťahoch uvádzali o niečo vyššiu rozhodovaciu právomoc ako ženy v homosexuálnych vzťahoch. Výskumníci špekulujú, že k tomu môže dôjsť, ak ženy v heterosexuálnych vzťahoch vystupujú ako predvolení správcovia domácnosti.
Vznikol zložitý model týkajúci sa toho, ako rozhodovacia právomoc súvisí so spokojnosťou. U žien bez detí sa väčšia rozhodovacia právomoc spájala s vyššou spokojnosťou vo vzťahu. Táto pozitívna asociácia platila bez ohľadu na to, či boli v partnerstve s mužom alebo so ženou.
Materstvo, zdá sa, zmenilo túto dynamiku špecificky pre heterosexuálne páry. U matiek v homosexuálnych vzťahoch rozhodovacia právomoc naďalej predpovedala väčšiu spokojnosť vo vzťahu. Naopak, u matiek v heterosexuálnych vzťahoch neexistoval žiadny významný vzťah medzi rozhodovacou právomocou a spokojnosťou. U tejto konkrétnej skupiny sa zdalo, že účasť na rozhodovaní nezvyšuje ich šťastie vo vzťahu.
Autori ponúkajú potenciálne vysvetlenia tejto diskrepancie. Matky v heterosexuálnych vzťahoch môžu zažívať vysoký stupeň kognitívnej záťaže. Táto záťaž zahŕňa mentálne úsilie pri plánovaní, organizovaní a predvídaní potrieb domácnosti a detí.
Ak tieto ženy už riadia väčšinu starostlivosti o deti a domácich prác, potom mať "moc" nad rozhodnutiami môže pôsobiť skôr ako ďalšia záťaž než ako privilégium. Často sa to označuje ako mentálna záťaž. V dôsledku toho schopnosť prijímať rozhodnutia nemusí prispievať k ich spokojnosti, pretože jednoducho predstavuje viac práce.
Naopak, matky v homosexuálnych vzťahoch si môžu túto mentálnu záťaž deliť rovnomernejšie. Keďže sú menej obmedzované tradičnými rodovými rolami, môžu vnímať rozhodovanie skôr ako formu agentúry než ako povinnosť. To umožňuje, aby sa prejavili pozitívne účinky účasti na dianí vo vzťahu.
Ako pri každom výskume, aj tu existujú určité obmedzenia. Údaje sa zbierali v jednom časovom okamihu. Tento dizajn bráni výskumníkom určiť príčinné a následné vzťahy medzi premennými. Je možné, že nespokojnosť vo vzťahu vedie k odlišnému vnímaniu práce, a nie naopak.
Vzorku tvorili prevažne belošské účastníčky zo Spojených štátov. Táto nedostatočná rozmanitosť znamená, že zistenia nemusia platiť pre iné kultúrne alebo rasové skupiny. Kultúrne hodnoty týkajúce sa rodiny a rodových rolí sa v rôznych komunitách líšia.
Budúci výskum by mohol ťažiť z dlhodobého sledovania párov, aby sa zistilo, ako sa táto dynamika vyvíja. Výskumníci navrhujú, aby budúce štúdie skúmali, ako špecifické presvedčenia o mužskosti a ženskosti ovplyvňujú toto správanie. Bolo by prospešné preskúmať, ako vek detí ovplyvňuje intenzitu požiadaviek domácnosti.
Výskumníci tiež zdôrazňujú, že domáca práca nie je len o fyzických prácach. Zahŕňa aj neviditeľnú ťarchu riadenia a rozhodovania. Riešenie tejto neviditeľnej nerovnováhy je dôležité pre pochopenie kvality vzťahu.