Štúdia preukazuje spojitosť medzi antisemitizmom a podporou politického násilia, kritika Izraela sama osebe nie
Výskum identifikuje profily ľudí s rôznymi postojmi k Židom a Izraelu, pričom ukazuje, že len antisemitské postoje predpovedajú podporu násilia.
Nový výskum publikovaný v časopise Studies in Conflict & Terrorism prináša dôkazy o tom, že antisemitské postoje, a nie len kritika Izraela, sú spojené s podporou politického násilia v USA. Zistenia naznačujú, že zatiaľ čo kritika Izraela môže motivovať k legálnemu aktivizmu, antisemitské predsudky predpovedajú ochotu podporovať nezákonné alebo násilné politické akcie a agresiu.
Tím vedcov z Georgia State University, vedený Sophiou Moskalenko, sa zameral na odlíšenie postojov voči Židom a voči Izraelu, a to najmä v kontexte politickej radikalizácie a násilia. Štúdia reaguje na nárast protestov a násilia po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023 a následných izraelských vojenských operáciách v Gaze. Autori chceli zistiť, či sú tieto dva typy nepriateľstva behaviorálne odlišné, hlavne v súvislosti s podporou aktivizmu verzus podpora násilia.
Výskumníci analyzovali odpovede 542 dospelých Američanov získaných online. Účastníci boli dotazovaní na ich názory na Židov a Izrael, ako aj na ich ochotu zapojiť sa do politického aktivizmu, násilných alebo nezákonných politických akcií a agresie. Dotazník obsahoval otázky zamerané na antisemitizmus, napríklad tvrdenie, že „Židia sa naháňajú za peniazmi viac ako ostatní“, a otázky týkajúce sa Izraela, napríklad „Izrael zaobchádza s Palestíncami tak, ako nacisti zaobchádzali so Židmi.“ Ďalej merali podporu legálneho aktivizmu (napr. účasť na protestoch) a extrémnejších akcií (napr. násilie).
Pomocou štatistickej analýzy výskumníci identifikovali päť skupín respondentov:
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na dôležitý rozdiel medzi kritikou Izraela a antisemitizmom. Kritika politiky štátu Izrael nie je automaticky prejavom nenávisti voči Židom. Na druhej strane, antisemitizmus, teda predsudky a nenávisť voči Židom, sú silným prediktorom podpory politického násilia. Toto rozlíšenie je kľúčové pre pochopenie motivácií a prevenciu násilia v politickom kontexte.
* **Pro-Židia a pro-Izrael (proJI):** (40%) Pozitívne vnímali Židov aj Izrael.
* **Pro-Židia, ale anti-Izrael (proJ–antiI):** (18%) Podporovali Židov, ale kritizovali Izrael.
* **Slabo anti-Židia a anti-Izrael (weak-antiJI):** (15%) Mierne negatívne vnímali obe skupiny.
* **Mierne alebo ambivalentné (moderateJI):** (25%) Nemali silné sympatie ani antipatie voči Židom alebo Izraelu.
* **Silno anti-Židia a anti-Izrael (strong-antiJI):** (2%) Mali silne negatívne názory na obe skupiny.
Skupina proJ–antiI sa vyznačovala silnou podporou legálneho aktivizmu. Naopak, skupiny weak-antiJI a strong-antiJI vykazovali vyššiu mieru radikalizmu a agresie a boli ochotnejšie podporovať násilie. Dôležité je, že iba prítomnosť antisemitských postojov predpovedala ochotu páchať násilie voči Židom.
Výsledky naznačujú, že antisemitizmus a anti-izraelské nálady sú odlišné ideologické hybné sily politického správania. Autori tvrdia, že antisemitizmus funguje na princípe „nenávisti“, zatiaľ čo anti-izraelské nálady skôr cez pocit „skupinovej krivdy“, čo podnecuje aktivizmus, ale nie nevyhnutne dehumanizáciu. Štúdia má určité obmedzenia, ako napríklad reprezentatívnosť vzorky a závislosť od sebahodnotiacich dotazníkov. Budúci výskum by sa mal zamerať na dlhodobé sledovanie zmien postojov a zahrnúť kvalitatívne metódy.
